Ilustračný obrázok: flickr
Vo svete blahobytu a zdanlivo neobmedzených možností produkuje sloboda následky, ktoré jej skorší zástancovia nepredvídali. Ľudia využívajú slobodu na to, aby si vybrali lenivosť, sebectvo a ničenie seba samých. Vzmáhajú sa kulty individualizmu, ktoré vnímajú akúkoľvek formu spoločenského diktátu, či už zo strany vlády, komunity alebo rodiny, ako morálne zlo.
Čo sa týka zriadenia spoločnosti, nedá sa jednoznačne určiť, aké zriadenie je najlepšie, pretože všetko vo svete má svoje plusy aj mínusy, no myslím si, že vláda menšiny so zameraním na dobro väčšiny by bola lepšia voľba, pretože moc by bola sústredená a tým pádom by aj rozhodovanie bolo jednoduchšie, samozrejme za predpokladu, že vláda by bola rovnako zmýšľajúca. Chybným faktorom celého systému je samozrejme nedokonalosť človeka, ktorý má svoje pudy, túžby a žiadosti. Práve rozum je nástroj, ktorý dokáže tieto pudy potlačiť, za prítomnosti vôle a rozhodnutia. Rozum nám jednoznačne slúži na to, aby človek mohol nadobudnúť potrebné poznanie, na svoje slobodné rozhodnutie.
Problémom človeka v dnešnej spoločnosti je tiež neuveriteľné tempo života, v ktorom väčšina ľudí nestíha nad životom a vecami rozmýšľať a preto sú jeho rozhodnutia často unáhlené a zlé, čo potom v konečnom dôsledku vyvoláva blbú náladu v celej spoločnosti. A stačí pritom tak málo: Zastaviť sa alebo spomaliť a rozmýšľať. Zlé zriadenie je to, ktoré navonok hlása slobodu, ale človeka núti robiť či je“sviatok alebo piato“ a tlačí ho do životného kolotoča, aby sa nemal čas ani nadýchnuť. Potom prichádzajú spasitelia, ktorí ponúkajú ľudom svoje služby na uľahčenie života a my, uštvaní životom ich s radosťou prijímame.
Toto je novodobá otrokárska spoločnosť, ktorá vytvára dojem, že to všetko robíme slobodne a pre seba, ale v skutočnosti na nás zarába niekto iný, koho ani nepoznáme. Voľakedy poznal každý svojho otrokára, dnes je to obchodné tajomstvo.
Riešenie dnešnej modernej krízy spoločnosti vidím v zmene vládneho systému na čele s ľuďmi, ktorým ide naozaj o spoločné dobro. Pre toto je dôležité mať v ťažkých časoch pri kormidle múdru a svojbytnú osobnosť, ktorá aj svojim renomé, osobnou integritou a rešpektom dokáže eliminovať možné a nepredvídateľné následky zúfalých ľudí.
Len že ako vyberať ľudí ktorým ide o spoločné dobro? Ak by sme ich vedeli vybrať, tak by stačilo aby sme si ich zvolili vo voľbách. Menšie zlo je asi maximum, čo dokázala vygenerovať dnešná demokracia. Uvedomujem si, že popisujem ideálnu spoločnosť, ktorá nie je (možná) ľahko realizovateľná, no stále v sebe živím a žijem optimistickú predstavu s nádejou, že sa to raz podarí.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka:
Veľký problém súčasnej spoločnosti je to, že akceptuje dvojité metre a neplnenie daného slova (zákona). Som zvedavý, o čo lepšia by naša spoločnosť bola, keby dokázala splniť druhý článok ústavy: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“
Verím vo funkčnosť priamej demokracie. Nebál by som sa toho, že sa občania priamo môžu niekedy rozhodnúť nesprávne. Veď napokon dôsledky nesprávneho rozhodnutia štátneho orgánu aj tak vždy znášajú občania. Len dnes majú len nárok na to, aby „držali hubu a krok“ a nemajú možnosť nesprávne rozhodnutie zvrátiť a dosiahnuť nápravu.
Aj to, či máme „svojich volených zástupcov“ je otázne. Ako pred nedávnom napísal Pavol Janík, kvôli neúčasti v posledných voľbách tretina voličov svojich volených zástupcov nemá. A určitej malej (ale nie zanedbateľnej) časti voličov toto právo odcudzil volebný systém, ktorý v druhom skrutíniu rozpočítava „prepadnuté“ hlasy medzi strany, ktoré sa kvalifikovali. Keby sme boli skutočnými demokratmi, toto by sme nemohli akceptovať. Je to podobné, ako keby ste si v jedálni vopred objednali makové šúľance, ale čašník by vám priniesol segedínsky guláš. Vraj si šúľance objednalo málo ľudí a neoplatilo sa im to robiť. Ste vegetarián? Smola, taký je u nás systém…
