Ilustračný obrázok: Pixabay
Korjacky folklór (Kamčatka) s naratívom boja Stvoriteľa proti zlým duchom – kanibalom, zapísaný v roku 1901 ruským antropológom V. I. Jocheľsonom, preložený z anglického originálu How Creator overcame the Kalau, pre slovenské publikum prvýkrát.
Bolo to v čase, keď žil Veľký Havran. Jedného dňa jeho synovia ťažko ochoreli. Tvorca hovorí: ,,Zdá sa mi, že kaleti sú veľmi blízko.“
Večer, keď všetci ľahli do postele, vyšiel von, obliekol si svoj havraní kabát, premenil sa na havrana a odletel. Čoskoro priletel do ich tábora, posadil sa k dverám a počúval.
Hlavný z kaletov hovorí: ,,Zajtra zaútočíme na Stvoriteľov dom, zabijeme ho a s ním všetkých ľudí, čo s ním žijú.“
Len čo to Stvoriteľ počul, odletel naspäť domov, vyzliekol si kabát a vrátil sa do ľudskej podoby. Na druhý deň prišli kaleti. Stvoriteľ zdvorilo prijal vzácneho hosťa, usadil ho na priečinok svojho domu k ohnisku a prikázal synom nachystať kamene a priniesť borovicové drevo. Toto drevo je veľmi sálavé a dobre horí. Synovia priniesli veľa dreva, rozdúchali silný oheň, zatvorili dymový otvor a Kala sa začal opekať. Hovorí: ,,Nechaj ma odísť! Už k tebe nikdy neprídem!“
Ale Stvoriteľ vraví: ,,Prečo nás teraz nezjete, keď máte tak radi ľudské mäso?“
Kala však prosíka: ,,Pusti nás, už sa nikdy nevrátime! Podaj mi tie kamene, urobím všetko, čo je v mojich silách a ak sú tu ešte iní kaleti, odídu so mnou.“
Synovia Stvoriteľa mu podali kamene a Kala začal čarovať. Potom priniesli synovia jelšový konár, Kala ukázal na kamene, v ktorých boli jeho druhovia a takmer upečeného ho pustili na slobodu. Po odchode kaletov sa Stvoriteľove deti uzdravili, už nikdy neochoreli a žili spokojne. To je všetko.[1]
[1] Tamže, s. 149 – 150.
Preklad: Sonka Valovič Sazama
