Nacistický režim Tretej ríše, vzhľadom na jeho masové represie a totalitnú podstatu, si asociujeme s čistým zlom. Človek si až ťažko dokáže predstaviť, ako bolo možné, že taký veľký podiel ľudí v jednom národe bolo zlých, v zmysle schopných denne konať zlo.
Čo by ste však povedali na to, že podľa jednej socio-psychologickej teórie bola motorom zla v Tretej ríši – hlúposť?
Autorom tejto teórie bol luteránsky pastor Dietrich Bonhoeffer. Jeho definícia tejto zhubnej hlúposti však nemá nič spoločného s IQ, veď Nemci boli v rámci Európy nadpriemerne vzdelaní a sčítaní. Hlúposť v jeho ponímaní mala viac do činenia s psychológiou a morálkou a podľa jeho teórie bola výsledkom rozhodnutia. Spoločnosť v Tretej ríši bola silne polarizovaná. Na jednej strane boli nasledovatelia politiky „vodcu“ a na druhej strane spektra boli „podľudia“, ktorí boli segregovaní a vylúčení. Konformita k oficiálnej politike bola jedinou cestou k relatívne bezpečnému životu a práve preto ľudia v záujme konformity boli schopní potláčať svoje kritické myslenie a dokonca aktívne konať zlé skutky. Hlúposť ľudí psychologicky oslobodzovala od výčitiek svedomia a od nepohodlia, ktoré by im spôsobovalo samostatné myslenie.
Je príznačné, že táto teória sa dostala na papier vo väzení, kde autor aspoň takto chcel odovzdať vonkajšiemu svetu varovanie, a do publikácie sa dostala z motákov vďaka jednému z pastorových žiakov.
Bonhoeffer popísal mechaniku „hlúpnutia“ pôsobením troch faktorov:
- Vzdanie sa nezávislosti – Človek prijíma ideológiu a skupinové pravidlá ako dané a nepochybuje o nich. Prestáva o niektorých záležitostiach samostatne uvažovať.
- Konformita k skupine – Súčasťou psychologického pozadia jedinca sa stáva trvalý strach z vylúčenia zo skupiny. Lojalita ku skupine, ideológii a vodcovi sa stáva najvyššou prioritou a meradlom všetkých ostatných rozhodnutí.
- Vzdorovanie voči faktom – Hlúpe osoby sa aktívne bránia pred skutočnosťami, ktoré nezodpovedajú ich predsudkom a jedinej správnej ideológii. Sú imúnne voči logickému zdôvodňovaniu a voči faktom, v krajnom prípade sa im rozhodnú neveriť.
Bonhoeffer hovoril, že hlúposť je horšia ako zlomyseľnosť, lebo zlo si minimálne uvedomuje samo seba, zlý človek vie, že koná zlo a proti zlu sa dá bojovať priamo. Proti hlúposti sú však jej obete bezmocné. Pritom však naplno platí, že „dobré úmysly“ dláždia cestu do pekla a nezriedka ani úmyselne zlí ľudia nie sú schopní tej miery zla, čo hlupáci.
Poznáme to zo svojej nedávnej histórie na vlastnej koži. Všetky naše zlé zážitky z obdobia „kovidovej pandémie“ boli esenciou zla konaného takýmito hlúpymi osobami. Vrátane „kvičania ako na bitúnku“, vrátane vyhadzovania ľudí z práce za „nedodržiavanie pravidiel“, vrátane policajného násilia v obchodoch za nedodržanie nezmyselných a nefunkčných, ale totalitne vyžadovaných pravidiel. To, ako sa hlúposť bráni pred faktami, vidíme aj v SAV.
A silu tohto faktora potvrdzuje aj to, ako vylúčenie vnímajú napríklad alternatívne médiá a verejne činní ľudia, ktorí sú programovo nekonformní. Ale spomeňme si, ako sa ich dotkne, keď im zablokujú konto na sociálnych sieťach, keď ich nepozývajú do televízie alebo ich zaradia na nejaký „zoznam konšpirátorov“ – sú pripravení sa aj súdiť, aby sa zbavili takej „krivdy“ – také silné je pôsobenie explicitného vylúčenia.
Raz získaná hlúposť je univerzálna. Nevadí jej poukázanie na dvojaký meter. Nevadí jej očividné porušovanie zákona. Nevadí jej ani „nahý cisár“. Radšej sa bude mýliť so svojou skupinou, ako mať pravdu s hocikým, kto je z tej skupiny vylúčený.
Na pripomenutie, ako môže všetko so všetkým súvisieť pripomínam, že tento druh hlúposti nie je vyhradený len pre nacizmus a progresivizmus, ale neboli sme pred ním imúnni ani za socializmu. Práve naopak, aj vtedy sa nie bez príčiny hovorievalo, že iniciatívny blbec je horší ako triedny nepriateľ. Spätne si uvedomujem, že to nebol žiadny štátny teror, ktorý nám vtedy znepríjemňoval život, ale nadmiera hlupákov, ktorí sa rozhodli preferovať konformitu pred ľudskosťou. (V tomto zmysle prevrat 89 nezmenil nič.)
Dietrich Bonhoeffer sa zapojil do ilegálneho konšpiračného hnutia, ktoré sa snažilo odstrániť Hitlera od moci, lebo bol presvedčený, že odstránením zdroja moci stratí aj masová hlúposť živnú pôdu a jedine vtedy sa vytratí a ľudia začnú byť znovu ľuďmi. Tento odboj ho napokon stál život, popravili ho 9. 4. 1945. No práve jeho príklad nám hovorí, že odmietnutie byť konformným hlupákom a vernosť morálnym zásadám sú pre totalitnú moc nebezpečnejšie ako násilné protesty a ozbrojený boj. Presne z rovnakých dôvodov, z akých je hlúposť nebezpečnejšia než zloba.
Záverom uvediem jeden z citátov Dietricha Bonhoeffera, ktorý nám ako britva presne zareže do citlivého miesta: „Konečným testom morálnej spoločnosti je to, aký svet zanechá svojim deťom.“
