Ilustračný obrázok: Pixabay
Evenský folklór (Čukotský polostrov, Sacha, Kamčatka) s naratívom zničenia stvoreného a pomsty medzi chlapcom s husacou hypostázou a kanibalom démonickej podstaty – havranom Karendosom, preložený sovietskym etnografom G. M. Vasilievičom, z ruského originálu Карэндос и Уняны, pre slovenské publikum prvýkrát.
Kedysi dávno bola jedna starenka, ktorá žila medzi mnohými jurtami. Jedného dňa prišiel Karendos a zjedol všetkých Evenkov. Starenka sa prikryla kotlom, a tak sa zachránila. Karendos ju nenašiel. Keď havran uletel, vyšla spod kotla, hľadá Evenkov, nikoho však niet. Išla k rieke, prišla na breh, odohnala husi. Tie uleteli, pozbierala ich trus a odišla domov. Urobila kolísku, položila do nej trus, začala kolísať. Trus sa začal podobať na dieťa. Znova zakolísala – dieťa zaplakalo. Znova zakolísala – dieťa sa postavilo na nohy. Začala ho vychovávať. Chlapec rýchlo rástol, za dvadsať dní sa stal mladíkom. Začal sa pýtať starenky: ,,Kto zabil mojich rodičov?“
Starenka odpovedala: ,,Nenájdeš vraha, vyletel do horného sveta.“
,,Kam presne? Povedz mi to!“
Starenka mu povedala, kde presne hľadať a čo má spraviť.
Podľa jej rád si spravil krídla zo starenkinho kotla, vzlietol nahor. Letel po stopách Karendosa, až našiel jeho posed, sadol si k odpočinku. Ten nevydržal a zlomil sa. Vyletel vyššie, našiel jeho dom, prikradol sa a vidí – vonku na priedomí ležia jeho krídla. Potichu ich vzal, podpílil a vrátil ich späť na miesto. Potom hlasno zakričal: ,,Karendos, vyjdi von, vyletíme nad more a zmeriame si sily!“
Keď to Karendos počul, začal sa chystať a kričí: ,,Chvíľu počkaj, obúvam sa!“
,,Karendos, Karendos! Čože ti to tak dlho trvá? Tak dlho sa obúvaš? Nože už poď von!“
Karendos znova zakričal: ,,Chvíľu počkaj, obliekam sa!“
,,Karendos, Karendos! Čože ti to tak dlho trvá? Tak dlho sa obliekaš? Nože už poď von! Alebo sa bojíš?!“
Urazil sa Karendos a vyletel rovno k moru. Nastala zrážka, Unjany zletel zhora, Karendos vyletel zdola, nemá však síl letieť vyššie. Vyletel Unjany ešte vyššie, v rýchlosti sa spustil k havranovi, vrazil doň a silným úderom mu odlomil krídlo. Karendos padol do stredu mora. Aby sa zachránil, vyliezal z neho osem dní, a keď z neho napokon vyšiel, bol už celkom malým.“[1]
[1] ВАСИЛЕВИЧ, Г. М. 1936. Сборник материалов по эвенкийскому (тунгусскому) фольклору, №1. Ленинград: Изд-во ин-та народов Севера, c. 149.
Preklad: Sonka Valovič Sazama
