Na nasledujúcich riadkoch je prepis jednej virtuálnej debaty. Je to dôležitá téma a každý k nej riešeniu prispieva vo svojom živote. Vytvorenie názoru a postoja ponechávame na čitateľovi.
Dr. Piršel:
To čo súčasné smerovanie spoločnosti či už je to u nás, v EU, alebo globálne, postráda je humanizmus. Potrebujeme sa vrátiť k ľudským hodnotám. Všetky činnosti človeka sú smerované k individualizmu, k ekonomickému prospechu za každú cenu, a to myslím doslovne. Ľudia, ktorí dnes „riadia“ spoločenské dianie, jednajú v príkrom rozpore so záujmami ľudstva. Napriek „veľkohubým“ sľubom, že všetko robia iba pre nás ľudí, robia to iba pre svoje opätovné zvolenie a aby si mohli ukájať svoj pocit jedinečnosti a neomylnosti. Keď ide o našich politikov, najmä v prospech svojej peňaženky. Po nich potopa…
Priemysel vyrába pre zisk, veda robí pre zisk, školstvo a zdravotníctvo je hnané k tvorbe zisku, služby pre ľudí sa robia pre zisk a bohužiaľ aj konflikty medzi ľuďmi, národmi sa robia pre zisk.
Iba ten obyčajný človek z toho má iba nezdravé potraviny, choré životné prostredie, chorú psychiku a choré telo a dušu…
To vedie do záhuby, pomaly, ale iste. Je 100 % pravda, že treba dať do popredia človeka, človek by mal byť predmetom záujmu… Veď ľudstvo sa už ekonomicky má relatívne dobre a treba sa sústrediť na to čo si bez mihnutia oka môžu dovoliť dnes len bohatí – robiť charitu. Ale naozajstnú charitu, obetovať osobný profit a uspokojiť sa s tým, že mám zabezpečené prežitie, bývanie, vzdelanie. Treba radšej spomaliť v produkcii a v honbe za ekonomickým rastom, prestať sa správať bezohľadne voči životnému prostrediu, voči zvieratám, a tým posunúť dopredu samotného človeka. Začať sa naozaj zaujímať o problémy blízkych a snažiť sa nezištne ich riešiť, pričom to musí fungovať aj recipročne.
Spoločnosť musí postaviť do ofsajdu ctibažných podvodníkov a prospechárov, klamárov, zlodejov a farizejov. Či sa to volá humanizmus neviem, ale asi áno…
Ohlas zo sociálnej siete:
V ekonomike ale záleží na zisku. Pokiaľ by sa nevyvíjali ekonomické činnosti pre zisk (kvôli zisku), tak by sa iba plytvalo zdrojmi. Poznali sme to v priamom prenose za tzv. socializmu. Na prvom mieste musí byť teda určitý merateľný zisk, no nie zisk za každú cenu, ale preto, aby sme mali merateľnú efektívnosť a racionálnosť konania. Ruka v ruke s tým ale musí ísť solidarita so slabšími a ochrana prírodného prostredia, lebo nežijeme len v danom roku ale aj v rokoch a desaťročiach budúcich (teda aspoň naše deti a vnúčatá).
Marián Moravčík:
Zisk – to je skutočný dnešný západniarsky fundamentalizmus. Keď postavíme zisk na popredné miesto v ekonomike, dokonca si myslíme, že jedine on je hýbateľom ekonomických činností – negujeme všetky naše etické predsavzatia.
O celospoločenskej kontraproduktívnosti zisku ako primárnej miery sa dajú popísať hory papiera. Aj sa popísali. Ale ako vidno, celkom márne. Pritom tento fetiš zisku (a treba rozlišovať pojmy zisk a príjem – vyjadruje ich ale jedno anglické slovo – profit) je v kultúre ľudstva mladý fenomén. Nemá vari viac ako 200 rokov. Ešte v dielach Adama Smitha, o ktorého sa opierajú všetci liberáli ako o evanjelistu, má pojem zisku celkom iný význam ako dnes a aj iné miesto v ekonomike.
V chápaní Adama Smitha patrí zisk (príjem) tomu, kto tvorí hodnoty, a podnikanie ako riadiaca a organizačná práca nepochybne významne prispieva k tvorbe hodnôt. Dnes však zisky patria prevažne „inštitucionálnym vlastníkom“, ktorí fakticky žiadne hodnoty netvoria. Typicky kupujú akcie a včas ich predajú. Medzitým inkasujú dividendy.
Spomenuli ste plytvanie zdrojmi „za tzv. socializmu“.
Na tomto názore sú smiešne dve veci. Jednak už z dnešnej perspektívy je jasné, že socializmus sa zničil práve snahou orientovať sa na zisk. Súťažiť s kapitalizmom ešte aj v schopnosti vytvárať zisk. Ale práve tým sa stal „tzv. socializmom“, lebo zisk najlepšie vytvára súkromné vlastníctvo s pomocou voľného trhu – a to je definícia kapitalizmu.
Druhá smiešna vec je tá, že volaním po zisku voláte po inflácii, nezamestnanosti, úžere a agresívnom marketingu. Toto všetko nesmierne plytvá časom a energiou zamestnancov a zákazníkov, vlastne nás všetkých.
A hlavne potenciálom!
Ľudia, najmä mladí, majú obrovský potenciál vytvárať niečo hodnotné, inovovať. Ale ak sa nenájde nejaký vlastník kapitálu, ktorý je schopný tento potenciál využiť na svoj zisk, tak tento potenciál ostane nevyužitý. Zmizne do nenávratna a ani o ňom nevieme, lebo nikto nemá takto stratený potenciál v účtovníctve a nikto nevykáže stratu.
Prečo na druhú misku váh oproti ziskom vlastníkov nedáme nevyužitý potenciál a premárnené životy ľudí?
