Korupcia je svinstvo, jej dokazovanie je tiež svinstvo. Vtedy, ak nesie znaky politickej korupcie vnesenej do súdnictva. A opozičný politik, ktorý útočí na koalíciu len preto, aby získal moc a ani on nemá čisté ruky a svedomie, je najväčšie svinstvo.
Prípady korupcie treba poctivo a objektívne vyšetriť v súlade s právom a vyniesť spravodlivý rozsudok. Ak existujú pochybenia, prípad by sa nemal uzavrieť. To by malo byť možné len vtedy, ak je stanovisko súdu nespochybniteľné, vina je dokázaná a obvinený právoplatne odsúdený. To by sme však chceli asi veľa. Čo by robili súdy vyššej inštancie, ak by boli súdy nižšej inštancie neomylné? Korupcia sa všeobecne ťažko dokazuje. Korupciu treba stíhať tak, aby vinník bol spravodlivo potrestaný objektívnym súdom a aby vina bola obvinenému dokázaná. Žiaľ sú aj prípady, ktoré sú predmetom politického boja a niektorí politici si uzurpujú právo svojej neomylnosti a vyjadrujú sa arogantne, útočne, len preto lebo tento prípad považujú za krok k získaniu moci a naháňajú si takto politické body. Takýmto politickým nevychovancom z radov opozície je napríklad M. Šimečka, boss Progresívnej sekty. Nedávno tvrdo zaútočil na predstaviteľov Smeru-SD v prípade vyšetrovanej korupcie Brhelovcov v kauze „Mýtnik“. Nie som sympatizant žiadnej strany, iba chcem uviesť veci na pravú mieru, ak vidím, že niektorý politik sa nevie zmestiť do kože.
Noviny JOJ uverejnili článok pod názvom:
„Šimečka po odsúdení Brhela: Fico už nemôže povedať, že jeho vlády nemajú korupčné kauzy“
Podľa článku sa mal vyjadriť, že rozhodnutie súdu ukazuje, že korupčné kauzy sú spojené aj s vládami Roberta Fica. Šimečka neobjavil Ameriku. Amerika už dávno existuje takisto ako korupcia všade na svete, vo všetkých vládach a politických stranách. Šimečka vládne korupčné kauzy nemá z jednoduchého dôvodu. Zatiaľ nebol vo vláde. Keby bol, nepochybujem, že ich bude mať. A možno viac, ako všetci ostatní dokopy. Šimečka ignoruje aj nevídané korupčné kauzy v EÚ. Najhoršia z predstaviteľov EÚ je Šimečkova kamarátka Ursula von der Leyenová, ktorá sa blysla nevídanou niekoľkomiliardovou kauzou v prípade objednávok vakcín z firmy Pfizer-BioNTech známou pod názvom Pfizergate. Samozrejme Leyenová má aj ďalšie závažné korupčné kauzy na svedomí. Pre jej liblinga Šimečku je však tabu.
Svoju nenávisť a frustráciu z neschopnosti uskutočniť na Slovensku štátny prevrat Šimečka dokumentoval slovami… „že v „normálnej krajine, ktorá si ctí právny štát“ by vláda rezignovala a takéto rozhodnutie by znamenalo politické zemetrasenie. Nezávislý súd rozhodol, že jemu blízki ľudia sa dopúšťali trestnej činnosti“. Podľa Šimečku organizovaný zločin ovládol štát.
Tieto jeho vyjadrenia majú dokumentovať, že je neohrozený bojovník za spravodlivosť. Táto jeho rola je však falošná. Povedzme si prečo. Jednoducho preto, lebo Šimečka razí politiku svojej jedinej pravdy a nepripúšťa názory iných. Ak mu niekto oponuje, okamžite na neho útočí a dokazuje opakovaním svoje mnohokrát nepravdivé alebo nesprávne argumenty. Prečo sa tak Šimečka správa je jasné. Čo najskôr vyvolať v spoločnosti krízu a dostať sa k moci. Platí ho za to Soros alebo niektoré iné západné inštitúcie? Je to možné. Vyšetriť by to mali OČTK. Existuje mnoho signálov, že tomu tak je. Ak by nevedome trval na svojej neomylnosti jeho názorov, potom by vykazoval znaky kognitívnej rigidity, čo je neschopnosť prijať iný názor. Nedokáže zniesť, že by sa mohol mýliť. Značne by tým utrpelo jeho ego utkvelej predstavy o svojej výnimočnosti. A to už hraničí s fanatizmom.
Pozrime sa teraz na to, ako prípad Brhelovcov vidí renomovaný právnik a skutočný odborník prof. JUDr. Eduard Burda, PhD ktorý pôsobí ako profesor na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Na túto tému napísal výborný článok na portáli „Právne listy“ v januári t. r. Článok je pomerne rozsiahly, ale výstižný. Vyberám z neho niektoré podstatné časti. Kto má záujem, môže si prečítať celý článok tu:
https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1678-nespravodlivo-obvineni-epizoda-ii-jozef-brhel-starsi
Profesor Burda po oboznámení sa s prípadom píše že citujem: …„keď som na základe spisu, obžaloby a zápisníc z hlavného pojednávania bol nútený dospieť k záveru, že kľúčové skutky, ktoré sa tu kladú za vinu s najväčšou pravdepodobnosťou ani nie sú trestné činy (a to dokonca ani vo vzťahu k niektorým kajúcnikom, ktorí sa k nim priznali). Okrem toho ma táto kauza zaujala z pohľadu obvineného podnikateľa Ing. Jozefa Brhela (staršieho), pretože v jeho prípade okrem toho, že skutky, ktoré sa mu kladú za vinu, nie sú trestnými činmi, naviac pristupuje okolnosť, že tieto jeho údajné skutky preukazujú len podľa mňa nevierohodné kajúcnické výpovede“.
V texte si profesor Burda všíma úlohu kajúcnikov a postupne vyvracia dôkazy, ktoré vraj majú byť dôkazmi. Vyjadril sa nasledovne“ „ Opäť, tieto kajúcnické výpovede sú absolútne nevierohodné a vyvolávajú otázniky, či neboli následne nezákonne koordinované“.
Že by sa už na Slovensku stalo normou, ktorú tu zaviedla Matovičovsko-Hegerovská klika že kajúcnici sa z ťažkých zločinov vyvinia, ak budú svedčiť proti tým, ktorých im táto klika „naordinovala? Súd nesmie odsúdiť človeka ak sú dôkazy založené iba na výpovediach kajúcnikov. Je to protiprávne a protiústavné. Kajúcnici nemajú problém klamať, ak im za ich lživé výpovede boli sľúbené benefity, ktoré môžu znamenať aj dosiahnutie slobody namiesto dlhoročných trestov.
Inštitút dohody o vine a treste bol do slovenského právneho poriadku zavedený Trestným poriadkom (zákon č. 301/2005 Z. z.), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006. Čiže za vlády M. Dzurindu. Bol povrchne pripravený podľa amerického vzoru, čo bola chyba. USA majú iný právny poriadok a zákon prijatý v USA nemusí plniť takú istú funkciu ako v podmienkach SR. Niekoľko právnych úprav, ktoré sa od tej doby prijali len zvýraznilo chaos v tejto problematike. Je preto ozaj potrebné aktualizovať v trestnom poriadku články o kajúcnikoch, o Inštitúte dohody o vine a treste tak, aby plnili svoj účel. V súčasnosti je stav taký, že sudca na základe svojho uváženia, môže rozhodnúť podľa svojej vôle a nie podľa objektívneho stavu viny založených na dôkazoch. Výstižne to vyjadrila JUDr. Katarína Roskoványi, prokurátorka Generálnej prokuratúry SR v Právnych listoch tu:
https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1272-spolupracujuci-obvineni-a-kajucnici-na-slovensku
„Spravodlivosť nie je naplnená, ak si prokurátor musí súčasne kupovať svedectvo „kajúcnika“, aby dosiahol odsúdenie iného obžalovaného, ktoré by sa nemuselo dosiahnuť s dôveryhodnými dôkazmi“.
Na záver pani prokurátorka vystihla činnosť prokurátorov, ktorá zrejme nefunguje ako by mala: „Ako prokurátorka pripomínam, že prokurátori majú významné postavenie v prípravnom konaní, pretože majú vykonávať dozor nad jeho zákonnosťou a nad ochranou základných ľudských práv a slobôd. S tým súvisí aj povinnosť hľadať pravdu a nielen usvedčovať. Táto povinnosť sa týka nielen zhromažďovania a predkladania dôkazov s cieľom dosiahnuť odsúdenie obžalovaného, ale aj ochrany súdu a obžalovaného pred tým, aby odsúdenie vyplynulo zo zavádzajúcich dôkazov alebo zo svedectva, ktoré nie je pravdivé. Prokurátori majú na hodnotenie výpovedí „kajúcnikov“ podstatne viac času ako súd, a z toho im plynie aj jedinečná zodpovednosť, aby sa presvedčili s morálnou istotou, že výpoveď „kajúcnika“ je pravdivá“.
Krátky záver profesora Burdu citujem celý:
„Som presvedčený, že na konci dňa sa kauza Mýtnik rozplynie a zostane po nej len spomienka na monsterproces, ktorý chcel byť niečím, čím v skutočnosti nikdy nemal šancu byť, výkladnou skriňou boja proti najzávažnejšej ekonomickej kriminalite.
Ing. Jozef Brhel strávil v protiústavnej väzbe 299 dní (vrátane dňa 5. 2. 2021).
Takže ešte je veľa otáznikov v tomto prípade. Napriek vyneseniu rozsudku, rozsudok právoplatný ešte nie je a obvinený sa má právo odvolať. Nepochybujem, že tak urobí. Dovtedy platí prezumpcia neviny. Nadržaný Šimečka však už víri vodu v šerbli. On ani nevie čo to prezumpcia neviny presne je. A všetky Šimečkove ovečky v Progresívnej sekte len prikyvujú. Kto sa postaví proti bossovi, aj keď nemá pravdu? A čo ak je do korupčných káuz z PS zapojených viacero osôb? Viď tu:
„Ak nominanti Progresívneho Slovenska (PS) tunelujú peniaze v státisícoch eur v samospráve, čo môžeme čakať, ak sa dostanú k moci na celoštátnej úrovni, kde pôjde o milióny až miliardy eur?! Takto sa o PS vyjadril poslanec Milan Vetrák, inklinujúci k Matovičovcom.
Previazanosť Progresívnej sekty na duceho Sorosa som opísal stručne tu:
Významným spôsobom na túto previazanosť poukázal aj portál Politickí väzni tu:
Citujem:
„Soros bez ostychu zverejnil cieľ svojho úsilia v knižke Vek omylnosti. Na str. 14 uvádza: „Ak preložím svoju filozofiu do podoby filozofického zámeru, môžem svoj cieľ definovať ako globálnu otvorenú spoločnosť.“ Samozrejme, že má ambíciu svetového vládcu. K tomu však potrebuje „všeobecne prijímanú ideológiu“. Na inom mieste hovorí, že otvorená spoločnosť rovná sa liberálna demokracia. Kto získal moc po voľbách v roku 1998, do ktorých „filantrop“ investoval dvadsať miliónov dolárov? Dzurinda a jeho SDK. Prakticky to boli väčšinou ľudia pochádzajúci z KDH. Nástup Dzurindovej vlády znamenal tvrdý útok na médiá, najmä obsadením STV teroristickým spôsobom. Šéfkou správnej rady Nadácie otvorenej spoločnosti financovanej Sorosom bola v istom období Iveta Radičová. Zničiť historickú pamäť, nastoliť vyhovujúcu ideológiu, to je cesta k Sorosom vysnívanej globálnej spoločnosti. Všetky prostriedky nátlaku, aké sú dnes už v spoločnosti jasne viditeľné, považuje za legitímne, nemá problém ich financovať a pritom zdanlivo bojovať proti korupcii! Najznámejší a najväčší korupčník sveta! K takýmto priateľom sa hlási Martin Milan Šimečka, syn Milana Šimečku, disidenta z obdobia komunizmu a otec europoslanca Michala Šimečku.“ Koniec citácie.
Určite by pozornosť OČTK zaslúžila i zmluva ódorovskej ministerky Gáborčákovej, ktorú na poslednú chvíľu vládnutia uzavrela s NOSatými (Nadácia otvorenej spoločnosti) vo výške 21 706 898,89 eur na „Pomoc osobám z Ukrajiny pri ich vstupe a integrácii na území SR“. Verejnosť by určite rada vedela ako transparentne sa tieto peniaze použili. Zmluva nesúvisí priamo s PS, ale určité prepojenia a väzbu medzi nimi sú. Podrobne okolnosti tejto zmluvy opísal bloger Simon22
Tatko Michala Šimečku sa vyjadril, že Soros je jeho priateľ. Asi by bolo správnejšie uviesť, že donor nie? A povedal tiež, že George Soros pomohol poraziť Vladimíra Mečiara. Ako inak cez peniaze vrazené do opozície a „tanečkov“ na námestiach. Na Slovensku máme legálne zvolenú vládu bez vplyvu Sorosa, ktorý voľby na Slovensku prehral, keďže občania vo voľbách odmietli ním platené politické subjekty. Sorosovi však nič nebráni tomu, aby naďalej ládoval peniaze do opozície a pomocou nich sa snažil zmeniť politické pomery na Slovensku. V tomto smere sú slovenské tajné služby neschopné. Už dávno mala byť táto nelegálna činnostť zmonitorovaná a mali sa urobiť opatrenia na jej zastavenie a prípadne stíhanie osôb, ak by sa preukázala trestná činnosť.
Á propos: Šimečka útočí z koalície hlavne na Smer – SD. Niekedy aj na iné strany, ale nikdy nie na svojich komplicov, ktorí boli súčasťou triumvirátu Matovič, Heger Ódor. A už nikdy nie na vládu Mikuláša Dzurindu, ktorého vláda na Slovensku napáchala nenapraviteľné škody. Tatko Soros nedovolí…
Šimečka ako študent politológie a medzinárodných vzťahov publikoval článok Šírenie a mobilizácia občianskej spoločnosti vo farebných revolúciách. Vo svojej štúdii sa zaoberá farebnými revolúciami vo východných štátoch, ktorú financoval Soros a Kolektívny Západ s USA na čele. Jeho prácu rozobral portál Slovenských národných novín tu:
Ako Šimečka používa nepravdy na rozvrat spoločnosti si môžete pozrieť tu:
Oprávnená otázka je, prečo OČTK nevyšetrujú protislovenské konanie M. Šimečku a jeho Progresívnej sekty. Veď už len z otvorených zdrojov vyplýva že PS je zrelá na to, aby bola bez milosti zrušená. Nehovoriac o utajených informáciách, ktorými určite disponujú tajné služby SR.
Za zmienku stojí i článok, ktorý som napísal cca pred dvomi rokmi na Zem a Vek pod názvom „Ako zasahujú americké doláre do našej suverenity“
Je to stručný dôkazný pohľad o prepojení vymenovaných, (aj so sumami USD) extrapravicových štváčov a opozičnej luzy, ktorá je platená z amerických vládnych zdrojov za to, aby zvrhli súčasnú moc. USA platili aj pochody Iniciatívy za slušné Slovensko cez niektoré slovenské organizácie, a preto vzniká podozrenie, že boli v prípade vraždy Kuciaka a Kušnírovej zainteresovaní. Čo bolo skutočným cieľom? Zmena moci? OČTK týmto smerom nepátrala. Prečo? Závažná otázka je, prečo sa vyšetrovanie neuberá k podozrivému západnému špiónovi Tomovi Nicholsonovi, ktorý mohol byť organizátorom vraždy. Alebo je organizátor vraždy známy, ale je tabu pre OČTK? Možno ma viacerí obvinia, že konšpirujem. Nie, nekonšpirujem. Len hľadám pravdu. Existujú podozrenia, ale spravodlivosť sa po ceste ich vyšetrenia alebo objasnenia nepustila. Pravda raz ale predsa vypláva na povrch. Ako povedal Aulus Gellius. Pravda je dcérou času…
Z mesta SNP Ivan Štubňa
