Bolo chladno a chcel som sa pri vybavovaní v meste zohriať v nejakej čajovni. Kým som jednu vhodnú našiel, prešiel som okolo viacero lekární. V každej bol pri okienku rad, ale v čajovni som mal miesta na výber, hoci bola celkom malá. Že by tak rapídne vzrástla chorobnosť?
A tak si kladiem otázku, prečo uprednostňujeme liečenie chemickými výrobkami namiesto výluhov z bylín? Veď často ide o podobné účinné látky. Čo je telu prirodzenejšie? Na čo bolo zvyknuté tisícky rokov?
A ešte úvaha ku zvýšenej chorobnosti. Prečo nie sú do nemocníc pripustené aj certifikované alternatívne formy liečenia, ale sa vytesňujú do rôznych periférií? Samozrejme, že nepopieram život ohrozujúce stavy, kedy musíme brať antibiotiká, mnohé iné lieky a podrobiť sa chirurgickým výkonom.
Priznám sa, že niekedy mi tento celý systém pripomína preteky zamerané na biznis, výkon, a čo najväčší zisk.
Veľmi často mi v tejto súvislosti príde na um Antoine de Saint Exupéry a jeho pohľad do budúcnosti ohľadne medicíny. „Fyzika raz urobí taký pokrok, že chorému odoberú kvapku krvi a dajú mu tabletku a bude zdravý. A ja i napriek tomu pôjdem za starým doktorom, ktorý ma vypočuje, popočúva, poklepe, prehmatá, zapáli si fajku povie hm, hm a pozrie na mňa.“
Mám rád pokrok, ale radšej mám rád ľudskosť a múdrosť. Exupéry bol letec a z výšky videl ďaleko do budúcnosti. Videl pokrok a jeho odtrhnutie sa od duše človeka a absenciu múdrosti a ľudskosti. Pohladenie, chytenie za ruku alebo pritisnutie na hruď v súčasnosti veľmi chýba aj v medicíne. A kde nájdem tých ľudí, ktorí majú tieto kvality?
Vnímam to tak, že sa rútime po informačno-technologickej špirále kamsi do nenávratna. Na všetko sú aplikácie a samo-diagnostické postupy doktora Googla.
Problém vidím aj v tom, že sa čoraz viac vytráca význam štátu, čo je súčasť boja proti spoločnosti, jej podstate, hodnotám a organizovaniu. Čím bude slabší štát, tým budú silnejšie nadnárodné korporácie.
Občania si nevážia štát, najmä ak vidia jeho nízku schopnosť riešiť reálne problémy. No a v konečnom dôsledku si myslím, že určitú úlohu tu zohráva (hoci by sa mohlo zdať, že ide iba o otázku jazykovednú) aj pomenovanie ministerstva. Nemalo by to byť ministerstvo zdravotníctva, ale ministerstvo zdravia!
A to myslím úplne vážne, ale nejde mi len o zmenu názvu, ale o podstatu jeho fungovania. Ak nebudeme dostatočne aktívni, nebudeme chorobám predchádzať, vykašleme sa na prevenciu a podobne, potom nás nezachránia žiadne tabletky. Nezabúdajme, že veľký diel viny/zodpovednosti je na nás – pacientoch.
Ani ministerstvo zdravia nás neochráni, ak s tým nezačneme sami.
Treba poznať svoje telo, vedieť sa počúvať, sledovať príznaky (a to vôbec nemám na mysli ľudí typu hypochonder), a vedieť, čo nám prospieva. Ministerstvo zdravia by nám potom spolu s ministerstvom školstva mali pomôcť získať potrebné informácie o zdravovede. Veď posúďte, že každému sa v živote bude hodiť, keď si dokáže regulovať výživu podľa fyzického stavu, sám si liečiť bežné banálne sezónne ochorenia, pomôcť si pri jednoduchých poraneniach alebo sebe, či rodinným príslušníkom, uvoľniť stuhnuté svaly.
Čo dodať na záver.
Mne osobne by sa veľmi páčilo, keby sa naša spoločnosť zmenila tak, že by v meste bolo viac čajovní ako lekární. Museli by sme však zvrátiť tendenciu dnešnej doby, ktorá nepraje zdravým a sebavedomým ľuďom. Mnohé farmaceutické firmy potrebujú ľudí liečiť, nie vyliečiť. Pamätám si doby, keď na celú Bratislavu stačilo pár lekární a ľudia nemali pocit, že ich je málo, lebo ich ani veľmi nevyužívali.
Možno aj preto, že ešte dobiehali recepty „starých mám“, svojpomocné postupy. V povedomí bolo, že k lekárovi sa chodí, až keď zlyhá všetko ostatné.
Ako mi napísal môj priateľ lekár, rádiológ. „Dnes sa volá sanitka napríklad aj ku pokazenému tlakomeru (osobná skúsenosť pri úraze mojej mamy, kedy bola sanitka blokovaná týmto zneužitím) a tento mentálny posun nikto nerieši zosobnením, ktoré by sa rozšírilo medzi susedov a známych, aby sa takéto veci nediali.“ Toľko jeho stanovisko.
Nerobím si prílišné ilúzie, že by sa tento môj nápad (čo sa týka čajovní) rozšíril, lebo atmosféra v čajovni a blahodarné účinky čaju a byliniek sú subtílne a pôsobia oveľa menej intenzívne oproti farmakológii. Dnes svet holduje rýchlemu efektu a skratkám.
Dušan Piršel
Presne tak pán Piršel .Vystihli ste to presne.Bohužial niekedy aj tie čaje sú len na predaj a nie liečenie .
Vy svine kapitalistické