O momente prekvapenia v bitkách.

V jednej bitke Quintianus videl, že jedno krídlo zakolísalo a začína sa rúcať. Preto na povzbudenie zakričal, že druhé krídlo už zvíťazilo. Na svojich ľudí to pôsobilo povzbudivo a nepriatelia sa zľakli. Tú bitku nakoniec vyhral.
Podobné prekvapivé správy dokážu ovplyvniť bojovú morálku aj disciplinovaného vojska, nieto ešte chaotického húfu. Na taký majú podobné správy účinok drvivý ako zemetrasenie.
Mesto Perugia bolo rozdelené na dva tábory: Baglionovcov a Oddiovcov. Prví v meste vládli a tí druhí boli zatiaľ vo vyhnanstve. Tam postavili vojsko a s pomocou svojich stúpencov prenikli v noci za hradby. Ulice boli na mnohých miestach uzatvorené reťazami, a preto šiel pred vojskom muž s okovaným mlatom a zámky rozbíjal, aby kone mohli prejsť. Keď mali pred sebou poslednú prekážku pri hlavnom námestí, až vtedy vznikol v meste poplach. Kvôli chaosu a vzniknutej panike mal muž s mlatom málo miesta, aby sa rozohnal na posledný úder a zakričal svojim dozadu, aby mu trochu urobili miesto: „Ustúpte!“ Toto slovo si vojsko odovzdávalo od úst k ústam, ľudia ho pochopili ako príkaz a dali sa na bezhlavý útek. Kvôli takému malichernému nedorozumeniu plan Oddinovcom nevyšiel.
Z toho, okrem iného, vyplýva, že vojsko sa necvičí v zostavovaní tvarov a formácií len kvôli tomu, aby mali velitelia prehľad a uľahčenú prácu, ale aj preto, aby vojsko nepodliehalo náhlym popudom. Práve týmto sa riadne vojsko líši od davu, ktorý reaguje na kadejaké nečakané zvuky a na rôzne pohyby v okolí. Preto aj existuje hierarchia veliteľov, ktorá sprostredkuje odovzdávanie rozkazov medzi najvyšším velením a najmenšími jednotkami. Práve preto je potrebný návyk subordinácie a preto je bezpodmienečne nutné, aby sa rozkazy odovzdávali presne v takej podobe, v akej boli prijaté. Neporiadok v týchto záležitostiach už spôsobil mnoho zmätkov.
Existuje veľa príkladov vplyvu prekvapujúcich javov na priebeh bitiek. Pred bojom s Galmi vystrojil rímsky diktátor Gaius Sulpicius všetkých pomocníkov a nosičov zbraňami a zástavami a posadil ich na muly a iný ťažný dobytok. Rozostavil ich za vŕškom a na dohodnuté znamenie prešli cez hrebeň a ukázali sa Galom. Účinok bol drvivý a Galovia bitku prehrali. Dobrý veliteľ preto musí mať dostatok dôvtipu na vymýšľanie podobných ľstí, ale sám musí dávať pozor, aby na ne nenaletelo jeho vlastné vojsko.
Keď diktátor Mamercus stál proti mestu Fidenze, obrancovia vypochodovali s ohňom na kopijach, aby Rimanov vystrašili. Duchaprítomný diktátor však zastavil svojich vojakov výkrikom, či sa nehanbia utekať z boja len kvôli ohňu ako včely. Fidenzanom táto lesť nevyšla a prehrali.
Dodatok Mariána Moravčíka
Nedorozumenia, podobné tomu, ktoré Machiavelli opísal v Perugii, sa v reálnom vojenskom živote stávajú. Môžem potvrdiť na vlastnom zážitku z nočného vojenského cvičenia, keď si veliteľ so svojou jednotkou vysvetľoval fatálny neúspech a prepadnutie na previerkach:
„Ja som na vás nekričal, že máte ísť spať na postele, ale že máte ísť späť na posty!“
Tu však zároveň nachádzame vysvetlenie, prečo určité politické sily nutne potrebujú umlčať všetky informačné kanály okrem vlastných. Keď politická sila pracuje s pravdou a vedecky, t.j. keď pracuje s informáciami, ktoré si ktokoľvek sám môže overiť a presvedčiť sa o nich, a keď má naviac ľudí, ktorí sú pevne presvedčení o svojej veci, vtedy ani „dezinformácie“ nie sú ohrozením, lebo majú len malý potenciál vlastných ľudí ovplyvniť.
Ak je však samotný úspech politickej sily závislý na dezinformáciách, vtedy je životne dôležité, aby nebolo počuť žiadne spochybňujúce hlasy, a pravdivé informácie už vôbec. Presne tým sa spúšťa efekt: „cisár je nahý“.



