O tom, že kto chce prežiť svoj život úspešne, musí sa nutne prispôsobovať premenám doby.
Väčšina ľudí sa za každých okolností chová tak, ako im je to ľudsky prirodzené: niektorí výbojne a autoritatívne, iní skromne a opatrne a pod. Lenže každá doba je iná a preto si vyžaduje iný spôsob chovania.
Fabius Maximus bol muž puntičkársky a opatrný. Pod jeho velením sa z rímskej armády vytratila srdnatosť a zmysel pre riziko, ktoré pre ňu boli kedysi charakteristické. Vo svojej dobe mal ako protivníka mladého vojvodcu Hannibala – na úplnom vrchole slávy a síl – ten už dvakrát nad Rimanmi zvíťazil a prebúdzal v nich paniku a hrôzu. A paradoxne práve negatívne vlastnosti Fabia, jeho váhavosť, pomalosť a úzkostlivosť, sa ukázali byť tou najlepšou stratégiou obrany, a preto zvíťazil a preslávil sa. Naopak Scipio vtedy nepochopil, že sa zmenila doba, a chcel zorganizovať ťaženie do Afriky a rázne vojnu ukončiť. Keby rozhodovanie záležalo len na ňom, Hannibal by nikdy neopustil Apeninský polostrov. Spolu s dobou sa mení aj vedenie vojny.
Týmto sa dá vysvetliť aj dlhšia životnosť republík v porovnaní s absolutistickým zriadením. Pružnejšie sa prispôsobujú dobe aj zmenám domácich pomerov.
Piero Soderini bol tiež typ rozvážneho a trpezlivého muža a kým boli jeho povahové rysy v súlade s politickou situáciou v krajine, bol pre ňu nesmierne užitočný a prospešný. Potom sa však doba zmenila a bola potrebná energickosť a bezohľadnosť – a Soderini zahynul na troskách svojej vlasti.
Pápež Július II. si naopak po celý čas svojho pontifikátu počínal svojským drsným a bezohľadným spôsobom, a pretože to vtedajšie politické pomery nielen dovoľovali, ale priamo vyžadovali, všetko sa mu darilo. Keby sa bol narodil v inej dobe, bolo by to s ním dopadlo zle, lebo sa nevedel chovať inak.
Povaha človeka je činiteľ, ktorý sa nemení, okrem toho ho ťažko presvedčíte, že to, čo sa mu raz skvele osvedčilo, mu inokedy bude nanič, alebo dokonca spôsobí jeho skazu. Preto sa aj menia ľudské osudy – od vrcholného šťastia až po pád na úplné dno – pretože sa mení doba. Ani republiky sa nedokážu tak rýchlo prispôsobovať času a spravidla v nich dochádza k zmenám až pod tlakom osudových udalostí.
Dodatok Mariána Moravčíka
Toto Machiavelliho poučenie je všeobecne platné aj na dnešok. Počas nášho života sa doba zmenila už niekoľkokrát, a čo sa týka armády a vedenia vojny, je to viditeľné celkom zreteľne na Ukrajine.
Ale ešte alarmujúcejšie je to, že doba sa mení vo všetkých aspektoch, nielen vo vojenstve. Napríklad sa úplne zmenila Európska únia. Z mocnosti, ktorá mala pred 25 rokmi potenciál vyrovnať sa USA, sa stal „dúhový kolos na hlinených nohách“.
Politické sily, ktoré sa nedokážu vyrovnať (zámerne nepíšem prispôsobiť, ide o niečo viac) s prebiehajúcimi zmenami, smerujú do zabudnutia.
