Mladučký Karol Marx v maturitnej práci na tému Úvahy mladého človeka pri voľbe povolania, napísal: „Ak sme si zvolili stav, v ktorom najviac môžeme pracovať pre ľudstvo, potom nás nemôže zlomiť žiadne bremä, pretože je to vždy len pre všetkých obeť; potom nežneme úbohú, úzkoprsú sebeckú radosť, ale naše šťastie patrí miliónom, naše činy tíško, ale večne pretrvávajú a náš popol kropia horúce slzy šľachetných ľudí.“
Mal 17 rokov.
Pri pohľade na jeho dnešných rovesníkov, pro(a)gresívne bojujúcich na námestiach, možno lapidárne konštatovať: po nich zostane len vybitý mobil. A ich životné krédo? Mať ho nabitý! Rozdiel nie len v čase, ale v morálke; v hodnotách, na kilometre svetelných rokov, od seba vzdialených. Ako socializmus, a tento darebácky a zločinecký ponovembrový režim, s falošnou maskou demokracie a ľudských práv. Vykradnutý a zdevastovaný národný majetok, a permanentné kaličenie mysle a duší ľudí.
Dôkazy? Každodenný život, a nie len u nás. Ukrajina ako výstraha, i varovanie.
Velikáni ducha boli ozdobou svojich čias, svojich rodín a príkladom pre celé generácie; a to bez ohľadu na oblasť, či miesto, kde pôsobili. Konštanty v čase! Na našom malom Slovensku ich v rokoch minulých, ako priekopníkov vedy a techniky, vieme napočítať viac ako 106; len od 16. až po začiatok 20. storočia. Mimo národných buditeľov, v časoch prvej euromúnie. Ako kuriozitu možno uviesť, že prvú českú systematickú gramatiku zostavil Slovák, Benedikti Vavrinec z Nedožier (1555 – 1615); v roku 1611 sa stal aj rektorom Karlovej univerzity v Prahe. Jeho šľachetný ľudský rozmer: celý svoj majetok zanechal univerzite. Lucerna také šťastie nemala.
Medzi svetových velikánov, humanistov, patrí aj Slovák, básnik Martin Rakovský (1535-1579). V otázkach hľadania sociálne spravodlivej spoločnosti bol na špici peletónu! Jeho popis ideálnej obce vznikol pred Campanellovým Slnečným štátom (1602). Dielo Utópia, T. Mora, bolo plece pri pleci; 1516. Zaoberal sa rozvrstvením obyvateľstva v štáte, príčinami štátnych prevratov: vierolomnosť vladára a tyranský spôsob jeho vlády. Radí sem aj nerovnosť; ktorá spočíva v tom, že pri správe štátu, alebo pri deľbe výhod, sa nezachováva úmera. Vyzdvihoval význam obchodu a uznanie robotníkom. Čo by mu neprešlo ani dnes? Medzi spomínané príčiny uvádza: nevhodný vládca, pre fyzické nedostatky, alebo pre nedostatok cností. Od Havla po Pavla, a nie len v Česku. Všade tam, kde zo zlata sú lacné WC misy. Lacné, lebo nemajú hodnotu ani jedného ľudského života. A za nimi sú milióny ľudských obetí!
Ak je rok 1492 koncom stredoveku, a začiatkom novoveku, po našich predkoch zostalo dielo, na ktoré môžeme byť nie len hrdí, ale aj povinní v ňom pokračovať. Naši dnešní triedni bratia, v spolkoch EÚ a NATO, s ich vojnami a kolonizáciou, takéto právo nemajú. Po nich zostáva len chudoba, bieda, vojny a život na úkor druhého. Aj v ich radoch boli velikáni ducha; K. Marx je len jeden z nich. Ale vždy konali tak, aby ich dielo ničili a zničili. Alebo zneužili. Nepostavili, ako prví, atómovú elektráreň, a mali na to všetky vedecké poznatky, i technické možnosti ; ale svetu dali svoju podobizeň: Hirošimu a Nagasaki! Pribudne tam aj Ukrajina? Majú NATO všetky predpoklady.
A čo obdobie po roku 1948? Ide o dátum, keď sa u nás končí stáročná éra sociálneho a národnostného útlaku! Gravitačná vlna poznania, z masy všeľudského poznania, prináša nové možnosti pre dôstojný život každého človeka. V tejto vlne poznania vyrástli generácie statočných, múdrych a odvážnych ľudí. Už nie, vo vrchnosti tak obľúbené vykorisťovanie a útlak, ale práca, aj s jej symbolmi – kosák a kladivo – sa stali základom rozvoja spoločnosti. Popri materiálnom, na Slovensku osobitne; na piedestál sa dostáva vzdelanie, bývanie a zdravie širokých vrstiev; pre každého. Že boli aj chyby? Aj pri osvedčených receptoch, aj skúsenej kuchárke, sa jedlo nemusí vydariť ako chcela. A tu sa recepty ešte len tvorili, aj cez chyby a omyly. Napokon, socializmus nemohol byť lepší a dokonalejší, ako ľudia, ktorí ho budovali. Kresťania, na svojom učení, a príbehu, to dokazujú denne, takmer dvetisíc rokov.
A nielen oni! Nezabiješ, nepokradneš, neoklameš; nesprivatizuješ, nerozpútaš vojnu. Nedodržíš predvolebné sľuby, a vodu nepremeníš na víno, ale na granáty. Na nezmyselné stíhačky, na bytie bez zmyslu; založené na chamtivosti, egoizme, bezcitnosti a klamstve. Toto po nich zostáva, a zostane. Toto je ich gravitačná vlna, generovaná súkromným vlastníctvom výrobných prostriedkov, a otvorenou amorálnosťou, ničiaca a zabíjajúca všeľudské hodnoty.
Do začiatku 80-tych rokov, len na Slovensku sme mali nositeľov najvyššej vedeckej hodnosti Akademik, najmenej 101, a to vo všetkých kľúčových oblastiach vedy a techniky. Až prišli budovatelia latrín, a vede a vzdelaniu urobili, ako v zlej rozprávke, koniec. Aj oni vojdú do dejín, keď z hochštaplera, s falošnou diplomovou prácou, urobili predsedu vlády, a ministra financií. Alebo, zo súdne potrestaného – vo výkone trestu – za zabitie chodca na prechode, vrcholového prokurátora. Či prokurvátora? V kocke, obraz i podstata systému. V Česku by povedali: to si z nás dělaj prdel?!
Martin Rakovský, so svojim vzorom Aristotelom, sa musia obracať, nie v hrobe, ale priamo na Stvoriteľa. O pomoc! Lebo na novú Noemovu archu už niet vzdelaného, a pripraveného staviteľa. A čo je ešte horšie, možno ani času. Lumpeninteligencia všetkých krajín, kulminuje. Aj opory, NATO a euromúmia. Dobrá správa je, že sú už na konci, tesne pred dokončením svojej Babylonskej veže! A dochádzajú, či dodýchavajú aj krvavé doláre. Konštanty ukryté v čase, napriek tej Apoštolskej či Kainovej, premenia nepotopiteľné lietadlové lode na obyčajný šrot, a tých viac ako 800 základní zla, na ich smútočný sprievod. Rozlúčkový obrad vykonajú, takmer s istotou, poľskí kresťania. Kresťania? V inej časti sveta sa buduje iné dielo, nie do výšin, ale do šírky: harmónie, úcty, spolupráce, vzájomnej tolerancie a mieru. Ľudskosti. A obdivuhodný, takmer božský mládenec z úvodu, nám určite drží palce. Lebo jeho krédo bolo a je pravdivé. A je aj krásne, a čo je krásne, je aj etické.
Hlupákom stačí kapitalizmus. Múdri a čestní ľudia chcú viac.
29. decembra 2025, PhDr. Michal Dieneš, CSc.
Šťastie budované na úkor druhého, je budúcim nešťastím.
