
Kto by nepoznal tento výrok.
Z hľadiska formálnej logiky niet čo namietať. Maskovanie, taktika, bezzásadovosť? Chýba lávky je v tom, že sa popiera dialektika spoločenského (historického) vývoja, overená praxou; životnými skúsenosťami. A nielen národov bývalej ČSSR.
Buzola, či kompas sú výborné pomôcky do prírody. Na orientáciu, aby sme neblúdili. Mimochodom, ak by vypadla GPS-ka, koľko mladých, ale aj z tých, čo
úspešne havlovali, aktívne – pasívne, by vyšlo z lesa? Aj z lesa ponovembrových bludov? Ukazujú to výsledky volieb; voľby sú tak aj sčítaním hlupákov.
Štruktúra je desivá, dominuje mládež, a kresťania; s KDH-áckym pohlavím. Apoštolská konštanta v praxi. Spoločnosť ako (kybernetický) systém má len dve strany, jedna je spojená s ľuďmi práce, s jej hodnotovým založením: práca, rodina, mier, úcta k životu. Elán, s vierou a vedou, pre sociálnu spravodlivosť. Historicky sa jej ušiel pojem robotnícka trieda, či v začiatkoch jej boja za prežitie: proletariát. Vykorisťovanie a útlak ju sprevádzali celé stáročia; v našich zemepisných šírkach až do februára 1948. Táto strana sveta, táto trieda tvorila (aj tvorí) materiálne hodnoty, na ktorých je postavená celá nadstavba spoločnosti, od vedy, umenia až po kostoly, či mimovládky. Výsledky jej práce si prisvojovali iní.
Tá druhá strana; trieda kapitálu, buržoázia, díp píp šou. U nás, po novom, privatizéri a ich servisné vrstvy. So sofistikovanou štruktúrou: od hnoja mediálneho, po hnoj militarizmu a všeobecného nihilizmu. Hlúposť a nevzdelanosť, bezcitnosť a arogancia; podmienky členstva. U tých najtalentovanejších to vidno už na prvý pohľad. Akoby ich jedna mater mala, a dolárom nadájala. Atribútom spoločenskej triedy veľkokapitálu boli vždy vojny, vykorisťovanie slabších a bezmocnejších. A násilie, bez limitu! Názorne, nateraz to predvádza Izrael a USA v Iráne. Zabiť niekoľkomesačné dieťa, či tucty mladučkých dievčat?! Aký problém, keď treba zachraňovať v krvi sa topiaci dolár. Triedny boj, na život a na smrť, maskovaný opotrebovanými, po česky profláknutými, frázami o slobode a demokracii.
Tomuto zemepisnému smeru treba pripomenúť aj Irak. Keď tam USA hľadali, nimi vymyslené, zbrane hromadného ničenia. Naši milí spojenci tam zabili viac ako 500 tisíc (!) detí. Vtedajšia ich ministerka Albrightová, pôvodom česká Židovka, Mařenka Korbel, na otázku novinára, čo si o tom myslí, po krátkej mozgovej menopauze, zasatanovala: Bola to primeraná cena. Je peklo aj pre takýchto netvorov?!
Je všeľudskou tragédiou, že s jarmulkou na hlave sa vysmievajú obetiam holokaustu, svojim umučeným predkom. Oni ho nie len popierajú, ale sú jeho pokračovateľmi. Koncentračný tábor, ako denne dokazujú, nemusí mať podobu Oswienčimu, palestínska Gaza je dôkazom. Zabudli aj na schôdzku s Bohom, na desať
jeho prikázaní, ktoré si osobne prevzal Mojžiš. Nezabiješ, nepokradneš! Toto nie je, ani nemôže byť naša svetová strana, náš hodnotový systém.
Vysmievať sa poznaniu, historickým skúsenostiam, sa dá. Do chvíle, než zistíme, že sme jeho súčasťou, a zároveň bezmocní. Dá sa bezpečne šoférovať auto bez poznania pravidiel cestnej premávky? Dá, do prvej, a možno aj poslednej havárie. Poznanie, pravdivá teória, je najpraktickejšia vec. Treba vedieť s kým sadáme do auta, komu dávame hlas vo voľbách. Bilbordy, akokoľvek vymyslené, neriešia križovatky nášho bytia. Našej existencie, v prospech ľudí práce.
Všimli ste si: 2026 – 1989 = 37. To je doba! Nie a nie nájsť správny smer. Vyjsť z hlúpej križovatky na diaľnicu života. Kde sme už raz boli. A kde sme boli po 1948 + 37 = 1985? Recept na lieky za korunu? Ako symbol, s prezidentom JUDr. Gustávom Husákom na poštovej známke. Kto je tam dnes? A koľko za lieky, za vzdelanie, za bývanie? Za právo na normálny a dôstojný život. Pre každého, nie len pre vrstvu nadnárodnej a domácej buržoázie. Koľko?
Slobodné voľby, jedno z ústredných hesiel hlúpych a naivných v 89, bol majstrovský ťah dirigentov prevratu! Aj tu bola zneužitá formálna logika. A dav je pre ňu ako stvorený. Jedna strana je totalita, veľa strán je sloboda. Pre koho? Pre akú spoločenskú triedu, a jej hodnoty? Prišli sme o národný majetok, o vytrápenú dedovizeň
našich predkov, o pokoj v rodinách, o bezpečné ulice; a radujeme sa z toho, že parlament schválil dve pohlavia! Zákony prírody ako výdobytok? A v príprave má Euromúmia ďalšie. Výdobytky asi ako jablko od Evy, v známej to záhrade. V cárskom Rusku bol pop G. Gapon. Ten doviedol dav biednych a hladujúcich robotníkov, ktorí štrajkom dávali najavo svoj stav, priamo pred pušky pripravených policajtov. Sám, v poslednej zákrute zahol. Naši novembroví popi, od Havla až po Čarnogurského, to zopakovali. Doviedli celú spoločnosť pred pušky sebazničenia. Krvavá nedeľa, z 9. januára 1905, v Petrohrade, žiaľ, neskončila. Lebo slobodné voľby
v kapitalizme sú len o tom, že občan si slobodne vyberá, kto ho bude v ďalšom období ohlupovať a okrádať (Lenin, 1916). Pred aké pušky si nabehne.
Z histórie vieme ako nám Západná časť Európy pomohla s Mníchovskou dohodou, či Viedenskou arbitrážou. Ako nám pomohli vstupom do Euromúmie, či do NATO. Vedia žiť len na úkor druhého, a jeho ovládaním. V teórii poznania sa tomu hovorí vykorisťovanie, a: demokracia pre koho? Pre ktorú spoločenskú triedu. A tá
druhá, musí držať hubu a krok. Prvá časť výroku je od Lenina, druhá len na preklad, určená obhajcom Latrínovej revolúcie 89. Mnohí z nich už podliehajú panike. Pobehujú po palube Titanicu a hľadajú záchranné člny: zakladajú svoje politické strany. Vášnivo, jako tenkrát v listopadu, burcujú na internete. Hromžia na všetky svetové strany. Len nechápu svoj omyl z roku 89. Priznanie je poľahčujúca okolnosť – na ceste k poznaniu.
V šachovej partii je taký zvyk, ak nevieš aký ťah urobiť, robí sa rošáda; veľká či malá. Spomínaní aktéri z 89, špička použitej lumpeninteligencie, aby zakryli svoju radosť a zúfalosť nad stavom dneška – ich diela – vždy si nakoniec kopnú do boľševika. Nie je orgazmus ako orgazmus. Najzábavnejšia je v tom Psychovojna, a vydarení hostia.
Je známe, že po každom zemetrasení nastupujú aj dotrasy. Neraz spôsobia väčšie škody ako zemetrasenie samotné. Dotrasy VPN-kárske a KDH-cké, ešte neskončili. O kádrové zásoby sa nám, za naše peniaze, permanentne starajú naši triedni priatelia. S úsmevom nízko letiaceho, priateľského dronu. Čo keby?
Po VOSR dostal Lenin od novinárov otázku: Aká politika je najlepšia? Dnešní odpovedajú, že na všetky štyri svetové strany. A výsledok? Už zajtra nemusíme mať dostatok benzínu, a pozajtra potravín. A naša symbolická armáda, s neuveriteľnými F-tryskáčmi, na diaľkové ovládanie (aké symbolické), môže ísť do boja za záujmy svetovej strany, ktorá nám ich tak lacno predala. Koľko bytov, škôl, nemocníc, liekov do luftu?
A Leninová odpoveď? Zásadová politika. Na hodnotách ľudí práce. Ak máme zvoliť správny smer, tie štyri zemepisné, sú pre žiakov základnej školy. Na hodine zemepisu. Náš, ľudský svet, má aj piatu stranu. Nie je ťažké ju nájsť. Máme aj kompas. Naše historické skúsenosti, hlboké poznanie fungovania ľudskej spoločnosti.
S miestom pre všetkých ľudí práce, pre rozvoj všeľudských hodnôt. Naše triedne, náš socializmus, bol vykročením tým smerom. Satan nedoprial. Tisícky hlupákov a naivných s nim. Tá svetová strana fungovala vždy, u nás, v minulosti aj pod názvom RVHP, či Svetová socialistická sústava. A dnes? Je oveľa mohutnejšia,
ale aj zložitejšia. Hádať netreba, len sa vrátiť k poznaniu našich predkov. Žeby BRICS?
Hlupákom stačí kapitalizmus. Múdri a čestní ľudia chcú viac.
11. marca 2026, PhDr. Michal Dieneš, CSc.



