Vyšlo 3. 3. 2025 – An Idiot’s Guide To War, autor PATRICK ARMSTRONG v Svet sa mení
Preklad Marián Moravčík

Istá dávna poučka o vojne hovorí, že amatéri riešia taktiku, ale profesionáli riešia logistiku. K tejto poučke by som pridal, že diletanti riešia zbrane (pamätáte sa na Javelin, M777, tanky Leopard, stíhačky F-16?
Videli sme mnoho zázračných super-zbraní, prišli s fanfárami a kde sú teraz?)
Logistika skutočne patrí medzi tvrdé oriešky plánovania: spočíva v zabezpečení tých, ktorí sú v prvej línii, všetkým, čo potrebujú, a to vždy na správnom mieste a v pravý čas. Boj sa končí vtedy, keď náš vojak vykopne dvere na štábe nepriateľa. Všetko ostatné: lietadlové lode, pancierové brigády, delostrelectvo, letectvo, zdravotná služba, plánovanie… slúžia len na to, aby sa vojak dostal k tým dverám. Ako na tejto fotografii. Ak ten vojak v prednej línii nemá svoje prídely a muníciu, je úplne bezmocný a čoskoro bude zbytočný. Dostať k nemu všetko potrebné (a je toho veľa okrem toho, čo už bolo spomenuté) býva vrcholne zložité a mnohé populárne publikácie o vojnách si túto, trochu nudnú stránku vojny, radšej vôbec nevšímajú.
Výsledok vojny však závisí od kombinácie mnohých faktorov, a všetky z nich musia pôsobiť v zhode. Každý z nich je nevyhnutný, ale žiadny nie je postačujúci. Verím tomu, že vojna je najzložitejšia aktivita, ktorej sa ľudia venujú (a skľučuje ma, že podľa histórie je to trvale najobľúbenejší kolektívny šport). Tvrdenie, že jeden z faktorov je najdôležitejší, je vyložený nezmysel. Vojna bez konečného cieľa (stratégie a strategického kontextu) je len vraždením ľudí a ničením majetku. Vojaci bez výcviku sú len pohyblivé terče. Taktika bez logistickej podpory je len Brownov pohyb. A tak ďalej. Všetko je nutné naplánovať a koordinovať a naviac aj vykonať navzdory tomu, čo Clausewitz nazýval „trenie“; napriek nepriateľovi, ktorý robí všetko, aby nás naštval a prekazil nám plány. Keď už máte všetko naplánované, môžete za pochodu začať všetko odznova, lebo: „Žiadny plán nevydrží byť platný aj po kontakte s nepriateľom “.
To, čo prebieha na Ukrajine, je industriálna vojna, ktorá spotrebuje obrovské množstvá munície a zbraní, s masívnou deštrukciou a stovkami tisícok obetí. Spôsob boja NATO spočíval v tom, že leteckými bombami sa útočí na ciele, ktoré nie sú kryté protivzdušnou obranou alebo útočia malé skupiny pechoty, pričom kedykoľvek, keď sa ocitnú pod paľbou, volajú leteckú alebo delostreleckú podporu. A nakoniec, NATO aj tak každú vojnu prehrá a stiahne jednotky domov. Alex Veršinin mal pravdu hneď spočiatku, v júni 2022, v článku Návrat industriálnej vojny:
Ak proti sebe bojujú približne rovnako silné mocnosti a vojna trvá dlhší čas, víťazom sa stane tá strana, ktorá má najsilnejšiu priemyselnú základňu. Taká krajina musí mať buď výrobné kapacity na produkciu ohromných množstiev munície, alebo musí mať iné výrobné odvetvia, ktoré je možné rýchlo preorientovať na produkciu munície. Je smola, že Západu očividne chýba jedno aj druhé.
A je treba celkom jasne povedať, že za tým môže byť oveľa viac: Moskva to nazýva „špeciálnou vojenskou operáciou“ a preto Kijev vyzerá takto; keby šlo o plnohodnotnú vojnu, Kijev by vyzeral takto.
Čo na to hovorí NATO? Viac peňazí. Musí dostať 2 % HDP. Nestačí to, treba 3 %. Možno pomôže 5 %.
Peniaze.
Reči NATO o peniazoch a chvastavé výroky (pamätáte si „vyberajú čipy z chladničiek” a „Ruský priemysel je v troskách“; Rusko už nemá žiadne zbrane?) vyprchali a je cítiť isté pripustenie reality. Súčasný generálny tajomník NATO v januári povedal, že „Keď sa pozrieme na to, koľko teraz Rusko vyprodukuje za tri mesiace, je to toľko, čo vyprodukuje celé NATO od Los Angeles až po Ankaru za celý rok“. Rusko má štvornásobnú kapacitu v porovnaní s celou nepriateľskou koalíciou.
Záleží na výrobe, nie na peniazoch. Nemôžete vyhrať vojnu tým, že nepriateľa zasypete zväzkami dolárov. Jedna z najhorších chýb západných tajných služieb bola, že merali ekonomiku Ruska pomocou výmenného kurzu rubľa k USD. (Generálny tajomník NATO je stále v tomto blude: „Ekonomika Ruska nie je väčšia ako súčet ekonomík Holandska a Belgicka“.) V roku 2017 som napísal článok Podceňovanie Ruska výmenným kurzom, kde som v závere napísal, že Rusko má „sebestačnú ekonomiku“. A nech si generálny tajomník hovorí, čo chce, Svetová banka tvrdí, že tá ekonomika, čo je „súčtom Holandska a Belgicka“ so svojím „priemyslom v troskách“, sa stala štvrtou najväčšou ekonomikou na svete.
Pomer štyri ku jednej nie je možné zvrátiť peniazmi, iba ak by šlo o masívne a dlhodobé investície do produkcie. Vďaka svojej stratégii offshoringu výroby sa priemyselná základňa Západu musí vybudovať od základov. Dá sa to vôbec? Ak sa nad tým vážne zamyslíte, tak pred 50 rokmi strojárskeho učňa pri montážnej linke zaúčal strojársky majster, ktorého predtým zaúčal starší majster a tak ďalej až do polovice 18. storočia, kedy začínala priemyselná produkcia. Samozrejme, každá ďalšia generácia bola zručnejšia a pokročilejšia, ale stále môžeme vysledovať celú postupnosť strojárskych majstrov. Ak sa táto postupnosť učiteľ-žiak-učiteľ preruší, ak učiteľ odíde do dôchodku alebo zomrie bez toho, aby zanechal nejakých žiakov, ako dlho bude trvať, kým sa znova získajú všetky vedomosti a zručnosti? Ak si niekto myslí, že stačí do prázdnej haly položiť paletu sofistikovane vytlačeného papiera a počkať, kým z haly začnú prúdiť palety s delostreleckou muníciou, to je magické myslenie. Poznáme to z histórie. V zime 1914 bolo evidentné, že spotreba delostreleckej munície je omnoho vyššia ako si ktokoľvek dokázal predstaviť. Británia, vtedy výrobná veľmoc, začala budovať kapacity. Aj tak však trvalo rok a pol, kým sa vyrobil dostatok delostreleckých nábojov na ofenzívu na Somme a aj tak štvrtina z nich nevybuchla, lebo rozbušky boli nekvalitne vyrobené. Ako ďaleko dnes Západ zaostáva za reálnym dopytom?
Medzitým vidíme, že ekonomike EÚ sa nedarí, stagnuje alebo upadá, už len udržanie toho istého množstva peňazí na zbrojenie znamená, že sa musia zvýšiť percentá. Takže plánované 3-4-5-či aké percento HDP z toho nakoniec bude, môže znamenať len zachovanie terajšej neadekvátnej úrovne. Ako Alici povedala Červená kráľovná: „Teraz vidíš, že musíš bežať najrýchlejšie ako vládzeš, ak chceš zostať na mieste, kde si. Ak sa chceš dostať niekam inam, musíš bežať najmenej dvakrát tak rýchlo!“
Nemyslíte, že už je zreteľne viditeľné „Posledné leto Ukrajiny“, NATO a EÚ?
Diletanti riešia zbrane;
Amatéri riešia taktiku;
Profesionáli riešia logistiku;
Idioti riešia peniaze.
.
Autor – Patrick Armstrong – od roku 1984 pôsobil ako analytik Ministerstva obrany Kanady v oddelení so špecializáciou na ZSSR/Rusko a v rokoch 1993 – 96 ako poradca na Veľvyslanectve Kanady v Moskve.
Od roku 2008 je na dôchodku a publikuje o Rusku a súvisiacich témach.



