Pavol Janík: HURÁ, HORÍ! (4. časť zo 17)

PAVOL JANÍK
HURÁ, HORÍ!
 
Titulná báseň z rovnomennej knihy (1991)
4. časť zo 17
 
Toscy na žehlenie i hladenie
vyrába jednotné operné družstvo.
 
Do úmoru čítame
úkladné knižky o láske a texty
na obaloch toaletných potrieb.
Osud krásnych žien
a krásnej literatúry
nás dovádza do zúfalstva.
 
Poliklinika, politika a polícia
sú pre vzdelaných ľudí
rýdzo lingvistickým problémom.
Nezávisle od našej nevôle
svet zachvacuje nová vlna
úctovníctva.
 
Nikdy sa nedozvieme,
že miesta perestrojvodcov
a prestavbyvedúcich
si na uzavretom rokovaní
vládnych a nevládnych delegácií
rozdelili domovy dôchodcov,
geriatrie a štátne úrady.
 
Po páde anjela
z dvanásteho poschodia
sa voľný pád
stal olympijskou disciplínou.
Vývoj raketoplánov prechádza
na princíp anjela
ako helikoptéry.
Anjelské vrtuľníky
na vzdušný pohon
štartujú z územia púpav.
 
Prehlbovanie až podkopávanie
mieru vrcholí.
Ponáhľajme sa odtiaľto,
na tomto mieste
niet kedy zmeniť svet.
 
O chvíľu nám udelia
Nobelovu cenu vojny
a naše básnické črevá
prednostne použijú na klobásy.