Pavol Janík: HURÁ, HORÍ! (7. časť zo 17)

PAVOL JANÍK
HURÁ, HORÍ!
 
Titulná báseň z rovnomennej knihy (1991)
7. časť zo 17
 
Nekrič, Marína moja,
shut down
a oprav si make down, drahá.
Mestská hromadná poprava
víta čiernych pasažierov.
Na tvoj plemenný pohľad
a plamenný klobúk
už čaká vozidlo
popravného podniku nášho mesta.
Priprav sa na zábavný pomník.
 
V jaspise skamenie tvoj plač
nad zákonitosťami vývoja,
z ktorých sa zachovali
už len konitosti.
Pre budúci priesvitný kremeň
som sa po rokoch slobody
tlače, rozhlasu a televízie
oženil.
Odvtedy spoločne pozorujeme
nebeské škandály
na hviezdnej oblohe
a premenu zlatého slávika
na televízneho roľníka.
 
Očný strážnik
tvojich nočných dúhoviek
bedlí nad tvojím
perzským prelivom,
z ktorého stúpa dym
zo zostrelených
lietajúcich kobercov.
 
To je tá láska o básni,
láska o všetko,
ty o mne a ja o tebe.
 
Cezo mňa sa vraciaš do seba.
Zo mňa ma voláš po mene.
 
Vyslov nemo
moje meno
ešte raz.
 
Hmat nám dáva mat.