Pavol Janík: HURÁ, HORÍ! (8. časť zo 17)

PAVOL JANÍK
HURÁ, HORÍ!
 
Titulná báseň z rovnomennej knihy (1991)
8. časť zo 17
 
Na rozhraní večnosti a vecnosti
berieme na bezvedomie
existenciu
výchovného a zábavného Nemecka.
 
Vchádza do nás
postava Tuláka
z rovnomernej opory
Zo života hryzu.
Zvykáme si
na prehľad kiloprogramov
a preklad dekaepigramov,
na koeficient nášho blahobytu
stanovený priekupníkmi valút.
Na domácich koncertoch
štvorručne hráme stolný tenis.
 
V drese postranných básnikov
zveršúvame
bezdôvodne a do omrzenia
fotografie z detstva
a iných ročných období.
Pijeme tuhé čierne kávy jesene,
bez cukru a horké.
 
Kam sa podeli
dvojnásobní lyrickí hrdinovia,
vyznamenaní za službu slasti?
Ich poradné a podradné orgány?
Už zasa zasadajú
na konferenciách krajín
vyvážajúcich poéziu.
Unášajú Heleny a uznášajú
sa na pointách.