Pavol Janík: REPORTÁŽ SPOD OBLOHY (báseň)

PAVOL JANÍK
REPORTÁŽ SPOD OBLOHY
 
Rád čítam reportáže
spod oblohy,
po ktorej vánok rozfukuje obláčiky motýľov,
lupene kvetov
i vône dozrievajúcich jabĺk a dievčat.
 
Rád sa pri nich ľakám
nečakaných slov.
Rád sa ľahko poburujem
nad drobnými nehoráznosťami počasia.
Mám rád svoje jemné rozhorčenia,
nežné spory
a na záver kávu
alebo šampanské.
 
Rád čítam reportáže
spod oblohy
vyššej ako najúchvatnejšie mrakodrapy
a televízne veže.
S nádejou k nej dvíham zrak
pokazený nadmerným čítaním.
Koľko strachu, obáv a nedôvery
je v nádeji krátkozrakých tvorov.
Bojíme sa blankytného neba,
úpenlivo ho pozorujeme radarmi a teleskopmi.
Mierime naň hlavňami
protivzdušnej obrany.
Bojíme sa vzduchu, vtákov a balónov.
 
Z druhej strany za nás oblohu strážia
meteorologické družice a medzikontinentálne strely.
 
Rád čítam reportáže
spod oblohy.
Myslím pri nich na svoju budúcnosť
generála s krásnymi lampasmi,
dojemne pripomínajúcimi teplákovú súpravu Adidas.
Myslím na veľkolepé ohňostroje vojen,
ktoré som ešte nestihol vyvolať ani prehrať,
a preto v nich zatiaľ zásadne iba víťazím.
 
Rád čítam reportáže
spod oblohy,
na ktorej vietor napína purpurové plátna
večernej fantázie
vynikajúcich stratégov.
 
Vôbec rád čítam
po sebe.
Zo všetkého najradšej
svoje meno
zapísané zlatými literami
v dejinách vojen,
v tej najpôvabnejšej literatúre,
ktorej sa vyrovnajú len roztomilé mapy
štábneho zemepisu.
 
Rád čítam reportáže
spod oblohy,
plnej hviezd, stíhacích lietadiel a rakiet prvého úderu.
 
Pred spaním neúnavne čítam
a vo mne sa sladko rozoznievajú poplašné sirény,
tá najdokonalejšia hudba,
ktorú človek zložil na oslavu 20. storočia.
 
(Z knihy Do videnia v množnom čísle, 1985)