Pavol Janík: Vzduch (báseň)

Ilustračný obrázok – archív Pavla Janíka

PAVOL JANÍK
VZDUCH

Hojdavý údel zvonov.
Hýbu sa proti mne
a hýbu sa aj so mnou.
Tie zvučné kovy protivné!

Hlasom sa opierajú o nebesá.
S dôverou nevidomých aj my oprieme sa.

A každý z inej strany.

Ó, ligotavý vzduch!
Duch zemepisne vzdelaného vtáctva.
Už nikto nezachráni
tvoj dokonalý sluch.

Nijaká hudba nie je dostatočne vzácna.

Farebné stopy krídel
križujú lietadlá.
Ach, láska nebeská,
takto si dopadla.
Súmračný vraní kŕdeľ
načierno zatlieska
znamenie z druhej strany sveta.

Si nepochybne svätá.
Vraj tvoji anjeli sú mimoriadne nadaní.
Ich balet cítiť kdesi bezprostredne nad nami.
Udreli dažde rozprestretých pávov.

Zásadne prechádzaš sa dolu hlavou
a neodvažujem sa riecť, že hore nohami.

(Z knihy Nezaručené správy, 1981)

Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)

Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 50 krajinách.

Prejsť na autorskú stránku Pavla Janíka