Zavraždený srbský premiér Đinđić: Týchto šesť požiadaviek USA neprežijem!
Od vraždy premiéra Srbska Zorana Đinđića (ZD) uplynulo už 22 rokov. Okolnosti jeho vraždy som opísal aj v článku tu.
Keď som písal ten článok, mal som tušenie, že niečo podobné sa môže stať aj na Slovensku. Nechýbalo veľa a aj slovenský premiér Robert Fico mohol byť zavraždený nastrčenou osobou. Lebo skoro nikto na Slovensku neverí, že to bol len náhodný popud dôchodcu, ktorý nesúhlasil s Ficovou politikou. Ak OČTK neskúmali pozadie tohto zločinu, nehľadali organizátorov, prepojenia Cintulu, urobili veľkú chybu. Pretože nedôsledné vyšetrenie, môže viesť k ďalšiemu podobnému zločinu. Cieľ zločincov – politický prevrat. Vráťme sa však k vražde ZD.
„Pravda je dcérou času“ Aulus Gellius, rímsky spisovateľ
Áno je to tak. Pravda je dcérou času. Môžete ju spotvoriť, prekrútiť, zneužiť, ale vždy vypláva na povrch zocelená cestou, ktorou prešla. Aj keď celá pravda nevyjde vždy na svetlo božie, čas je ten faktor, ktorý postupne dopĺňa mozaiku do jedného celku. Preto podávam nové doplňujúce svedectvo tejto hnusnej vraždy z diele CIA a MI6. Srbský portál Republika uvádza k prípadu nové informácie tu:
ZD navštívil USA v máji 2002. Pricestoval do Washingtonu s malou delegáciou, v ktorej bol aj minister zahraničných vecí Goran Svilanović. Stretnutia boli na najvyššej úrovni a prijal ich Colin Powell, (CP) vtedajší minister zahraničných vecí USA, ktorý bol v hierarchii vlastne prvým po prezidentovi Georgeovi W. Bushovi. Tento bývalý špión Pentagonu okrem iného bojoval a vraždil vo Vietname. Vyšetroval mučenie a masaker cca 500 vietnamských civilistov v My Lai a bol členom komisie, ktorá tento masaker zamietla pod koberec. Bol zodpovedný za zločiny počas americkej invázie v Grenade a za letecké útoky na Líbyu v roku 1986. Bol tiež jedným z hlavných iniciátorov invázie do Iraku v roku 2003 a je zodpovedný za rozvrat krajiny a jej obete. Za jeho zločiny ho USA „odmenili“ hodnosťou štvorhviezdičkového generála.
Zoran Đinđić bol v USA so svojou delegáciou na bežnej návšteve, ktorá mala naštartovať vzájomnú užšiu spoluprácu. Americkí predstavitelia verní svojej povesti ZD vydierali a dali mu zoznam šiestich požiadaviek, ktoré mal splniť. Autorom bol CP. Tieto požiadavky boli:
1. Spolupráca s Haagom musí byť najvyššou prioritou. Mimoriadne krátke lehoty stanovené na tento účel. (Vydanie srbských politikov a predstaviteľov do Haagu na želanie USA).
2. Riešenie kosovskej otázky bez akýchkoľvek ústupkov srbským záujmom. (Kosovo bolo de facto odovzdané do sféry USA. Strategické územie na ktorom boli vybudované americké a iné západné vojenské základne).
3. Posilnenie mimovládneho sektora, štát musí prevziať financovanie mimovládnych organizácií. (Išlo o platenie amerických a iných západných špionážnych agentúr pod krytím. Na Slovensku existujú dodnes).
4. Boj proti korupcii, zatknutie dokonca aj niektorých ľudí z Đinđićovho okolia, prvých bojovníkov 5. októbra. (Po páde Miloševičovho režimu po 5. októbri v roku 2000 sa vyžadovalo sa zatknutie určených osôb, bez ohľadu na vinu. Miloševič bol po vydaní do Haagu otrávený).
5. Približovanie sa k EÚ, plné dodržiavanie právnych predpisov Únie bez ohľadu na to, koľko by to Srbsko ekonomicky stálo. (Cieľ vstup do EÚ a podriadenie krajiny diktátu EÚ podobne ako u nás. Krajiny EÚ sú ako celok ovládané ekonomicky z USA. Ide o hospodársky diktát).
6. Dokončiť reformu súdnictva v konzultácii so západnými „mentormi.“ (Srbsko malo prispôsobiť svoju reformu podľa západného vzoru bez ohľadu na jeho špecifiká).
ZD svojim členom delegácie po stretnutí v USA povedal doslova: „Toto neprežijem.“
Po návrate z Washingtonu bol ZD zjavne otrasený a okamžite naplánoval urgentnú schôdzu niektorých členov vlády. Povedal, že na neho boli uvalené nové požiadavky, že teraz musíme vytvoriť niečo ako stratégiu pre náš štát, ako budeme ďalej pracovať.
Na tom kolégiu doslova povedal: „Haag je nám teraz tŕňom v oku, nútia nás to riešiť a ľudia mi to neodpustia.“ Vytiahol nejaký papier, ktorý priniesol z Ameriky, na ktorom mal tieto požiadavky napísané, a začali sme ho jeden po druhom analyzovať.
Okrem Haagu tu bol obrovský tlak vzdať sa Kosova.
Vtedajší minister obchodu a blízky spolupracovník ZD, Slobodan Milosavljević, pre srbský Telegraph povedal, že si dobre pamätá zúfalstvo, do ktorého Đinđić po tejto návšteve upadol: „Veľmi dobre sme vedeli, že Haag je našou povinnosťou. Oveľa viac ZD trápila otázka Kosova a bolo pre neho výzvou ju vyriešiť. Do konca roka 2001 bol optimista, dôveroval svojim priateľom zo Západu a práve po návšteve Ameriky „vytriezvel“.
Toma Fila, Miloševičov právnik k tomu povedal: „ZD a ministri si dostatočne neuvedomovali závažnosť haagskej a kosovskej otázky. Mysleli si, že po páde Miloševiča Európa urobí všetko pre to, aby nás čo najskôr prijala do EÚ. Problém však nastal, keď začali veci chápať a uvedomili si, že sú zneužívaní“.
ZD po svojom vytriezvení zo západných ideálov nemal inú možnosť ako začať s realizáciou srbskej suverénnej politiky. To však bolo tŕňom v oku USA. Zoran Đinđić si tak podpísal „rozsudok“ trestu smrti…
Preto nastali americké prípravy na zavraždenie ZD a udalosti sa potom odvíjali tak, ako som ich popísal v prvom odkaze. Je poľutovaniahodné, že aktuálne v Srbsku opäť prebieha pokus o štátny prevrat.
Ak si niekto myslí, že tieto udalosti v Srbsku sa netýkajú aj Slovenska, strašne sa mýli. Organizátori farebných prevratov hocijakými možnými aj násilnými prostriedkami vrátane vrážd prominentných politikov sú nástrojom štátnej politiky Západu na čele s USA a Veľkou Britániou. Ak si naše tajné služby a OČTK myslia, že úsilie Západu zorganizovať prevrat na Slovensku nie je aktuálne, sa tiež strašne mýlia. Odporúčam silovým ústredným orgánom štátnej správy vrátane tajných služieb, aby okamžite začali s monitorovaním slovenského bezpečnostného priestoru a so sledovaním podozrivých osôb.
Z mesta SNP Ivan Štubňa
