Nitra, milá Nitra, ty vysoká Nitra, kdeže sú tie časy, v ktorých si ty kvitla.
Kedz ja bula mlada, chodzila ja robic a teraz mi stara, ta nevladzem chodzic.
Keď sa Slovák ta do sveta odberal, na Machnáči, na tom kopci zavolal, zavolal on na Machnáči po dvakrát: Zbohom otec, zbohom mati, sestra, brat.
A veru Janošik, ďe je tvoj Palošik, tam hore na hore, zaťati v javore.
Chodzili by do nas parobci za redom, ale kedz nemožu, bo ja špim sos dzedom.
Net krajšeho dzifčatečka v calej širej krajine, jak ta moja frajerečka, ket še šumne umyje.
