Pred pol rokom, koncom júna 2025 predložil kongresman Thomas Massie do Kongresu návrh zákona o vystúpení USA z NATO. V tom čase sa táto záležitosť dala interpretovať ako extrémizmus MAGA, no návrh zákona si medzi členmi Republikánskej strany získava čoraz viac prívržencov a práve v tomto týždni, 10. 12. 2025 sa tento návrh zásluhou Mika Lee, senátora za Utah, dostal v nezmenenom znení do Senátu.
V sprievodnom liste k svojmu návrhu kongresman Massie napísal: „NATO je relikt Studenej vojny. Mali by sme vystúpiť z NATO a prostriedky, ktoré nás členstvo stojí, by sme mali využiť na vlastnú obranu a nie obranu socialistických štátov v Európe.“ Dnes, o pol roka neskôr, je táto veta úplne v súlade s práve zverejnenou Národnou bezpečnostnou stratégiou USA (NSS-USA). Aj keď sa pohrobkovia globálnej dominancie USA snažia túto iniciatívu interpretovať ako pro-ruskú, je jednoznačne pro-americká, pragmatická a s veľkou dávkou „flexibilného realizmu“ – pojem je jedným z kľúčových v NSS-USA.
Spravodajská agentúra The Hill sa opýtala Bieleho domu, do akej miery je možné brať tento návrh zákona vážne a nedostala žiadnu odpoveď, zrejme by bolo predčasné považovať tento zákon za hotovú vec, no zo samotnej jeho existencie ako oficiálneho dokumentu vyplývajú najmenej dva závažné dôsledky:
- USA sú faktickým „šéfom“ aliancie. Všetky závažné požiadavky na alianciu ako celok, vrátane oznámenia o vystúpení z aliancie, sa podľa koaličnej zmluvy adresujú prezidentovi USA. Tým, že významná politická sila priamo v USA uvažuje o zmysle existencie NATO a aj o praktickom vystúpení z aliancie, všetky podobné úvahy od slovenských politikov prestávajú byť „vlastizradou“. Zároveň sa absurdným nezmyslom stávajú úvahy o zaradení „ukotvenia Slovenska v NATO“ medzi články Ústavy SR.
(Ani ústava ČSSR neobsahovala články o „ukotvení“ republiky vo Varšavskej zmluve.) - Zákon vo svojom druhom článku obsahuje „zistenia“, t. j. fakty, na základe ktorých skupina kongresmanov považuje za odôvodnené schváliť daný zákon. Viaceré z uvedených zistení médiá hlavného prúdu označovali ako „konšpirácie“ a cenzurovali ich zverejnenie.
Práve preto uvediem preklad textu tohto zákona celý ako je:
ČLÁNOK 1. Skrátený názov.
Skrátene je možné tento zákon označovať ako „Zákon o nedôveryhodnej organizácii“ alebo „Zákon o NATO“.
ČLÁNOK 2. Zistenia.
Kongres dospel k nasledujúcim zisteniam:
(1) Severoatlantická zmluva (známa aj ako „Washingtonská zmluva“) bola podpísaná 4. apríla 1949 vo Washingtone, D.C., a stala sa základom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).
(2) Cieľom vytvorenia NATO mala byť protiváha politickej a vojenskej moci Sovietskeho zväzu vo východnej Európe a zakladajúcimi členmi bolo z 12 štátov zastupujúcich západnú Európu a jej transatlantických partnerov.
(3) Preambula Washingtonskej zmluvy stanovuje, že strany „sa zjednotia vo svojom úsilí o kolektívnu obranu“. V tomto zmysle článok 3 Washingtonskej zmluvy stanovuje, že každá strana bude „udržiavať a rozvíjať svoju individuálnu a kolektívnu schopnosť odolávať ozbrojenému útoku“.
(4) Varšavská zmluva slúžila Sovietskemu zväzu ako blok kolektívnej obrany a v roku 1991 prestala existovať, po čom nasledoval rozpad samotného Sovietskeho zväzu do konca toho istého roka.
(5) Krátko pred rozpadom Sovietskeho zväzu minister zahraničných vecí Spojených štátov James Baker uistil vodcu Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova, že NATO sa nebude rozširovať na východ.
(6) Rozpad Varšavskej zmluvy aj Sovietskeho zväzu zásadne zmenil bezpečnostné prostredie v Európe a zakladajúcu myšlienka kolektívnej obrany NATO sa tak stala nerelevantnou.
(7) Napriek svojej klesajúcej relevantnosti a napriek predchádzajúcim uisteniam o nerozširovaní, začalo NATO v roku 1999 rozsiahlu expanziu na východ, ktorej výsledkom od roku 2025 je pozemná hranica s Ruskou federáciou, presahujúca 1 500 míľ a obklopujúca Baltské more.
(8) Ako reakcia na rozširovanie NATO, vojenské doktríny a národné bezpečnostné stratégie Ruskej federácie označili rozširovanie NATO za najzávažnejšiu hrozbu pre ruskú bezpečnosť.
(9) V prejave pred Mníchovskou bezpečnostnou konferenciou v roku 2007 prezident Ruskej federácie Vladimir Putin označil rozširovanie NATO za „vážnu provokáciu“ a odkázal na uistenia, ktoré predtým poskytli Spojené štáty.
(10) Invázia Ruskej federácie na Ukrajinu v roku 2022 demonštruje odhodlanie Ruskej federácie použiť vojenské akcie v reakcii na vnímané bezpečnostné hrozby.
(11) Členské štáty NATO odmietli vylúčiť ďalšie rozširovanie aliancie.
(12) Od založenia NATO niesli Spojené štáty hlavnú časť bremena nákladov za „kolektívnu“ bezpečnostnú alianciu, ako najväčší finančný prispievateľ a nositeľ hrubej sily.
(13) Na summite vo Walese v roku 2014 sa členovia NATO zaviazali vynaložiť 2 percentá svojho hrubého domáceho produktu na obranu, čo je známe ako „Waleský sľub“.
(14) O viac ako desať rokov neskôr takmer 1⁄3 členov NATO nesplnila sľub z Walesu.
(15) V súlade s národnými bezpečnostnými záujmami Spojených štátov nie je Európa prioritným dejiskom pre angažovanosť Spojených štátov. Hlavným záujmom Spojených štátov v Európe je zabrániť vzniku regionálneho hegemóna.
(16) Kombinovaná vojenská a ekonomická kapacita európskych členov NATO prevyšuje kapacitu Ruskej federácie a slúži ako dostatočná protiváha voči potenciálnemu regionálnemu hegemónovi aj bez záväzku Spojených štátov.
(17) Zatiaľ čo Spojené štáty naďalej dotujú európsku bezpečnosť, európskych členov NATO nič nenúti k tomu, aby prevzali väčšiu časť bremena nákladov za udržiavanie bezpečnosti v Európe.
(18) Členstvo Spojených štátov v NATO je v rozpore s národnými bezpečnostnými záujmami Spojených štátov.
ČLÁNOK 3. Vypovedanie Severoatlantickej zmluvy.
V súlade s článkom 13 Severoatlantickej zmluvy, podpísanej vo Washingtone 4. apríla 1949, najneskôr do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona prezident oznámi vypovedanie Severoatlantickej zmluvy s dôsledkom vystúpenia Spojených štátov z Organizácie Severoatlantickej zmluvy.
ČLÁNOK 4. Splnenie požiadavky § 1250A zákona o národnom obrannom povolení na fiškálny rok 2024.
Tento zákon spĺňa požiadavku § 1250A zákona o národnom obrannom povolení na fiškálny rok 2024 (22 U.S.C. 1928f) na schválenie Kongresom pozastavenia, ukončenia, vypovedania alebo odstúpenia od Severoatlantickej zmluvy.
ČLÁNOK . 5. Zákaz použitia finančných prostriedkov.
Žiadne finančné prostriedky, ktoré je možné prideliť, vyčleniť alebo inak sprístupniť akýmkoľvek zákonom, sa nesmú použiť na priame ani nepriame financovanie príspevkov Spojených štátov do spoločne financovaných rozpočtov Organizácie Severoatlantickej zmluvy vrátane civilného rozpočtu, vojenského rozpočtu alebo Programu bezpečnostných investícií.
ČLÁNOK . 6. Oddeliteľnosť.
Ak sa akékoľvek ustanovenie tohto zákona alebo uplatnenie takéhoto ustanovenia na akúkoľvek osobu alebo okolnosť ukáže ako protiústavné, zvyšok tohto zákona a uplatnenie ustanovenia na akúkoľvek inú osobu alebo okolnosť tým nebudú dotknuté.
PS na záver:
Je to tak, kongresmani a senátori USA nečítajú Denník N, SME ani Aktuality a bude im úplne jedno, že im niekto v strednej Európe niečo „nikdy nezabudne“.
