Film Diablov advokát nie je klasickým súdnym thrillerom z 90. rokov. No príbeh Kevina Lomaxa, ambiciózneho právnika, je jedným z filmov rozhodne vynikajúco pracujúcim s myšlienkou, ktorú otvára. Pre dopracovanie sa k nej je vhodné si krátko pripomenúť dej filmu.
Príbeh začína na toalete súdu v Gainesville na Floride. Kevin Lomax si umýva tvár a pozerá sa do zrkadla. Vie, že jeho klient je vinný zo sexuálneho zneužívania študentky. Napriek tomu v ňom zvíťazí ambícia opäť raz vyhrať spor. Kevin prípad aj vyhrá a okamžite dostáva ponuku, ktorá sa neodmieta – prácu v elitnej právnickej firme v New Yorku pod vedením charizmatického Johna Miltona.
V New Yorku sa Kevinova realita začína rozkladať. Stúpa po rebríčku moci, odkladá založenie si rodiny, jeho žena Mary Ann začína prepadať depresiám a desivým víziám. Aj ona sa pohybuje v spoločnosti Miltona a jeho podivného okolia, ktoré sa často prejavuje supernaturálnymi prvkami až nakoniec spácha samovraždu. Kevin tieto neprirodzené javy tiež eviduje, no je plne sústredený na budovanie kariéry, opájajúc sa mocou a čarom Miltona, ktorému sa chce podobať. Vrcholom jeho cesty je zistenie, že John Milton nie je len jeho zamestnávateľ, ale samotný Diabol a – otec. Milton nepotrebuje Kevinovu dušu len pre peniaze: chce, aby Kevin dobrovoľne splodil Antikrista so svojou polosestrou – Miltonovou dcérou – a dovŕšil dielo skazy.
V etrémne vypätej scéne, kedy Milton naplno odhaľuje svoju diabolskú identitu a plány, v momente najväčšieho Kevinovho zúfalstva, urobí Kevin niečo, čo Diabol neočakával. Namiesto toho, aby sa podieľal na pokračovaní temnej moci, obráti zbraň proti sebe a zastrelí sa. Vie, že ak zomrie bezdetný, Miltonov plán na dovŕšenie skazy sa zrúti. Chce si tiež zachrániť zvyšky svojej ľudskosti a dôstojnosti.
V sekunde výstrelu sa však udeje geniálny dejový obrat – časový reset. Kevin sa ocitá späť na začiatku, na tej istej toalete v Gainesville. Všetko, čo prežil v New Yorku, si pamätá (ako víziu alebo alternatívnu realitu), je v šoku, ale má druhú šancu. Vráti sa do súdnej siene a tentoraz urobí správnu vec: oznámi, že z etických dôvodov odstupuje z procesu. Je to morálne víťazstvo, ktoré ho oslobodzuje od Miltonovej moci… alebo si to aspoň na moment myslíme.
Pretože tu prichádza tá najdôležitejšia filozofická vrstva. Keď Kevin vyjde zo súdu ako „čestný hrdina“, okamžite ho osloví podlízavý novinár s atraktívnou ponukou. Kevin, opitý pocitom vlastnej morálnej veľkosti, nakoniec dotieravému novinárovi lukratívne interview odsúhlasí. Ako Kevin vychádza z budovy súdu tvár novinára sa za jeho chrbtom zmení na Miltonovu, objaví sa na nej nanajvýš spokojný diabolský úsmev a zaznie záverečná mrazivá veta:
„Vanity… definitely my favourite sin„.
(„Márnomyseľnosť… rozhodne môj najobľúbenejší hriech.“)
Diabol neprehral. Iba zmenil taktiku. V prvej realite dostal Kevina na chamtivosť, v tej druhej na pýchu. Kevin totiž neurobil dobrý skutok pre dobro samotné, ale pre hrejivý pocit, že on je ten „najčestnejší“.
Film zároveň implicitne naznačuje, že to nie je len druhý pokus, ale skôr nekonečná slučka. Ten novinár nie je náhodou: je to banálna, každodenná verzia tej istej ponuky, ktorú dostal Kevin v New Yorku (sláva, uznanie, status). Diabol nemusí prísť s miliónmi a s penthouse – stačí mu mikrofón a pár titulkov v novinách.
Diablov advokát krásne ilustruje jednu známu pravdu: zlo je tiež nenápadné, no o to zradnejšie navádzanie zvnútra, ktoré nás manévruje škodlivým smerom, v prípade tohto filmu k nezdravej výnimočnosti. Kevinovo zrkadlo je zrkadlo nás všetkých: John Milton v geniálnom podaní Al Pacina pri tej poslednej vete nepozerá na Kevina, ale obráti pohľad priamo do kamery – na nás. Je to také diabolské žmurknutie, ktorým nám hovorí: „Aj vás dostanem, je to len otázka času.“
Naše „správne“ rozhodnutia môžu byť poháňané tým istým egom/narcizmom, ktoré opäť raz chytili do pasce aj Kevina a znovu ho začali ťahať nesprávnym smerom. Uchovanie integrity sa rozhodne nezaobíde bez každodennej ostražitosti – aj keď si myslíme, že sme už vyhrali.
Film Diablov advokát je stále nepríjemne aktuálny aj po tridsiatich rokoch. V ére sociálnych sietí, influencerov, cancel culture a hranej morálky možno totiž povedať, že pýcha/samoľúbosť je naozaj najuniverzálnejší a najnenápadnejší vstupný bod pre bolestivú sebadeštrukciu.
Perlička:
Mimochodom, meno John Milton vo filme The Devil’s Advocate nie je náhodné. Je to odkaz na anglického básnika Johna Miltona, autora eposu Paradise Lost (Stratený raj), v ktorom vznikol jeden z najcharizmatickejších literárnych diablov. Aj tam zlo nevíťazí hrubou silou, ale presviedčaním, rétorikou a apelom na ľudskú pýchu. Film tak nenápadne priznáva, že jeho diabol má veľmi starý literárny koreň.
Vo filme si tiež možno všimnúť, že zrkadlo sa neobjavuje len na začiatku a na konci filmu, keď sa Kevin pozerá do zrkadla na toalete súdu. Zrkadlá sa často opakovane objavujú aj v New Yorku. Mary Ann vidí pravdu cez rozbité zrkadlo. Milton dokonca v jednej scéne ovláda realitu cez zrkadlá. Je to veľmi starý symbol:
Diabol ako ten, kto nastavuje človeku zrkadlo jeho vlastnému egu.
Slávka
