Medicína ako kráľovská disciplína je v línii mojich záujmov od roku 1982 , keď som nastúpil už do neexistujúceho Ústavu tuberkulózy a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach.
V súvislosti s aktuálnymi turbulenciami na domácej i medzinárodnej scéne mi nevdojak zišiel na um starodávny Archimedenkov zákon…
Človek často premýšľa o svojej ceste životom. Premýšľa o tom, či tá jeho cesta je správna, ale aj o tom, aká je náročná a dlhá.
Podstatou mocenských systémov, či už v minulosti, ale aj v súčasnosti je snaha udržať čo najväčšie množstvo ľudí – dav, pomocou rôznych reštrikčných a represívnych opatrení v poslušnosti voči vládnucej triede – elitám.
Najohavnejšie na každej vojne je, že sa v nej človek stáva pre tých, ktorí vojny vedú iba spotrebným materiálom.
Heslo „všetko pre človeka“ sa u nás začalo objavovať začiatkom 70-tych rokov a malo počas normalizácie nahradiť dovtedy populárny prístup socializmu s ľudskou tvárou.
Kto z nás si vie predstaviť, na akej úrovni by človek a ľudstvo mohli byť, ak by sme na Zemi žili v Mieri, v skutočnom Mieri?
Je smutné vidieť, ako sa človek dobrovoľne vzdáva zmyslu vlastného bytia a zahadzuje to čo mu bolo darované Bohom v podobe tvorivosti, poznania a duše.
Vyhľadávam príležitosti pozrieť sa na veci z nadhľadu, nenechať sa rozptyľovať prchavými drobnosťami a vnímať pravdivé proporcie sveta.










