Artemis kvitne ako ruža, Aj s Prírodou sa zoznámi. Apollón zase dospel v muža, Podozvedal sa od mamy
Ťažké to majú božie ženy, Bohovia ak sú záletní – Mstia sa a robia pritom scény, Až lieta perie povetrím.
Bohovia občas tiež sa nudia, Hovieť si viac ich neteší. Zvedieť chcú, ako žijú ľudia Aj aké majú móresy,
Apollón sa bol zamiloval Do nymfy menom Kyréné. A zbytočné by boli slová, Že ako áno – ako nie
Skalného brala dcéra Echó – Nymfa z rodiny oreád – Bavila družky svoje smiechom A kto ju stretol, bol jej rád.
Žalujú nymfy Afrodite – Jej dary Narkiss odmieta… Stresce nech chlapä zanovité, Bárs nech ho znesie zo sveta..!
Potešila sa Boiótia, Keď Leiriopé počala. Leiriopé bola nymfa milá A vydala sa za kráľa
Apollón možno len tak z nudy, V ružových lúčoch večera Eróta, čo v nás Lásku budí Si doberá a doberá…
Ladón – boh riečny v Arkádii A Veľká Matka Zeme Gé Vo vekmi zabudnutej chvíli Počali dieťa rozkošné.
Putuje Dionýsos svetom, V ruke pútnická palica, Na hlave klobúk. Koho stretol, na cestu sa ho prepýtal…







