Viete si predstaviť rieku bez prameňa, alebo strom bez koreňov?
Nie?
Tak prečo zabúdate na žriedlo ktoré vás zrodilo a korene, ktoré vás formovali od narodenia?
Prečo zabúdate a opovrhujete vlastnými predkami, ktorí sú v našich srdciach živou históriou vás samotných?
V posledných týždňoch sa rozprávam s mojím priateľom Dušanom Lukášikom o podstate ľudského bytia. V štyroch častiach jeho rodinnej histórie pod názvom „Korene“, opísal kvintesenciu nielen vlastnej rodiny, ale aj celého národa.
Predstavte si krásny mohutný strom v lese, v jemnom prítmí tieňa jeho koruny sa zo zeme vynárajú jeho hrubé prepletené korene presvetlené mäkkým svetlo letného slnka
Áno niektoré korene vidíme na povrchu a iné veľmi dôležité, sú ľudský očiam ukryté. Tie na povrchu, ktoré môžeme vidieť, formujú nás samotných, naše charaktery a vnímanie sveta. Tie ukryté, sú korene celých rodov, ktoré sú navzájom prepletené a formujú dušu národa a budúcnosť ďalších generácií.
Každý z nás je takým stromom. Každý z nás má svoje vlastné korene, vďaka ktorým sme jedineční a vďaka ktorým môžeme rásť a pochopiť do hĺbky samých seba.
Ak zabudneme na svoje korene, odmietneme ich, zomierame rovnako ako strom v plnej sile, ktorý niekto spíli a oddelí od jeho koreňov. Z dreva síce môžu byť pekné a užitočné výrobky, ale už je to iba mŕtve drevo bez duše a života. Aj z ľudí bez koreňov sa stáva iba spotrebný tovar, ktorý má len svoju vonkajšiu hodnotu a ľudský život sa zmení iba na jednoduché prežívanie. Živorenie bez duchovného základu, ktorý má každý z nás vo svojich vlastných koreňoch.
Ak zabudneme na svojich predkov, na ich život, na to čo dokázali vykonať pre nás svojich potomkov, staneme sa riekami bez prameňov a stromami bez koreňov.
Ak dokážeme pochopiť ich vzácnosť a nezabudneme na svojich predkov, dokážeme pochopiť samých seba, dokážeme žiť a tvoriť, duchovne a intelektuálne rásť. Dokážeme vytvárať základy budúcnosti pre naše deti a ďalšie pokolenia. Dokážeme byť ľuďmi. A to najdôležitejšie, dokážeme byť slobodnými. Pretože iba naše vlastné korene nám dávajú skutočnú slobodu ducha aj bytia.
Dušanova rodinná história, príbeh jeho strýka Janka, jeho účasť v Povstaní, rozprávanie o strýkovi jeho otca horárovi zo Sestrčskej doliny Ondrejovi a krásna spomienka na jeho otca, primäla aj mňa samotnú premýšľať viac o mojich predkoch. Vrátiť sa ku koreňom. A v jednej chvíli sa zo mňa stalo malé dievčatko s veľkými zvedavými očami, ktoré malo život ešte len pred sebou a bolo zahrnuté láskou starých rodičov. Dievčatko, ktorému starý otec rozprával príbehy z vojny a Povstania, ale aj z bežného života.
Dnes viem, že keď zabudneme na svojich predkov a vlastné korene, márne sa budeme pýtať: „Kto sme? Kým sme?“ Márne budeme hľadať zmysel a význam vlastného života. Budeme vlastným životom iba bezcieľne blúdiť, pretože bez koreňov budeme NIKTO.
Dušan, ďakujem Ti za znovu nájdenie mojich vlastných koreňov, seba samej, ale najmä za slová plné múdrosti, ktoré pomôžu mnohým z nás ukázať podstatu vlastného života, ktorá je ukrytá v histórii našich rodín, našich predkov.
Devana
Slnovratovo 10. september 2023
