Ťažko prežívame nielen celosvetové drámy. Tie skryté súkromné našim svetom otriasajú viac.
Události na frontách války, která dnes probíhá na Ukrajině, odsouvají do pozadí vše ostatní. Ve skutečnosti ale právě to „ostatní“ je nejdůležitější včetně toho, kdo v nynejším boji zvítězí.
Po včerajšom návrate zimy, celodňovom snežení a dnešnom mrazivom počasí, ktoré onedlho skončia premýšľam nad tým, že Slovákov a tento štát čaká oveľa horšia zima, ktorá prichádza.
St. Hroch: Dnes pro vás, přátelé, mám svodku vojenského analytika Michaila Onufrienka, který poskytuje pohled, výrazně se lišící o toho, co vidíme a slyšíme z médií hlavního proudu…
Dnes, na 8. deň vidím určité náznaky, že sa ukrajinskí vyjednávači začínajú zmierovať s nevyhnutnosťou neutrality Ukrajiny. Zdá sa, že si to začína uvedomovať aj americká strana.
Neodkladná báseň Pavla Janíka je o najdôležitejších veciach v živote. Len tie sa naozaj nesmú odkladať na inokedy, lebo to už nemusí prísť.
Aj keď si to mnohí Slováci nechcú priznať, v skutočnosti je náš štát iba druhotriedna kolónia s lacnou pracovnou silou, ktorá pracuje v montážnych halách patriacich západnému kapitálu. Takisto všetky „strategické podniky“, pompézne obchodné centrá či banky, nepatria štátu. Rozpredaná je aj poľnohospodárska pôda, na ktorej hospodária cudzí štátni príslušníci.
Nádej. Vyzerá to, že si málokto spomenie vo svojom živote na deň, kedy Zem viac potrebovala nádej, než dnes.
