Ilustračný obrázok: Pixabay
Pred pár rokmi som v jednej debate pod článkom o vojnovom šialenstve napísala, že ľudia sa vďaka svojej zaslepenosti a aj ľahostajnosti znova môžu obrazne „ocitnúť na stromoch, ak nejaké ostanú“…
Žiaľ, v súčasnosti sa vojnové šialenstvo dostalo na ďalšiu, inú úroveň, kedy toto nebezpečenstvo hrozí ešte viac.
Dnes, keď si mnohých krajinách pripomínajú Medzinárodný deň stromov, je znova potrebné pripomenúť, že medzi najzraniteľnejšie a najnevinnejšie obete vojen patria okrem ľudí aj stromy a všetko živé na Zemi. Stromy boli na planéte dávno predtým, ako sa objavil prvý hominid, ale až človek – homo sapiens začal stromy vedome ničiť…
Keď som pred mnohými rokmi čítala novelu francúzskeho spisovateľa Jeana Giona „Muž ktorý sadil stromy“, pochopila som, že poslaním človeka na Zemi nie je ničiť a zabíjať, ale pracovať a tvoriť nielen vo svoj prospech, ale pre úžitok celej planéty a najmä pre budúcnosť ďalších generácií.
U nás na Slovensku toto poslanie pochopil pred viac 200 rokmi Jozef Dekret Matejovie, ktorého 250. výročie narodenia sme si pripomenuli vlani. Jozef Dekret Matejovie bol „mužom, ktorý sadil stromy“ a jeho slová: „Zachovať lesy potomstvu, znamená zachovať život na tejto zemi.“, by nám všetkým mali pripomenúť hodnotu života nielen stromov a prírody, ale aj nášho vlastného života.
Každý z nás sa môže stať človekom, ktorý bude „sadiť stromy“, hoci len vo svojej záhrade, alebo bude chrániť život na Zemi, tým že povie nie zbrojeniu a vojnám, aby sme tu ostali všetci, stromy aj ľudia…
Devana
20. 10. 2025
Pridaj komentár