Ilustračný obrázok: Pixabay
Severoamerický folklór vymretého kmeňa Eyakov (južné pobrežie Aljašky v ústí riek Cooper a Eyak) s naratívom kultúrneho hrdinu, zapísaný v 20. storočí americkým lingvistom M. E. Kraussom, preložený z ruského originálu Как Ворон учил людей, pre slovenské publikum prvýkrát.
Havran kráčal po brehu, obišiel mys a vidí, že medzi stromami sa dvíha slabý dym. Podišiel bližšie a vidí rodinu, ktorá tam mala dom a veľa zásob.
,,Odkiaľ prichádzaš?“, pýtajú sa ho ľudia.
,,Prichádzam odvšadiaľ“, odpovedá Havran.
Ľudia pozvali Havrana dnu, a on im ukázal, ako variť mäso hádzaním horúcich kameňov do kotla, ako mäso napichnúť na prúty a opekať nad ohňom. Ľudia mu boli veľmi vďační a uložili ho do postele vo svojom dome. A v dome na tyčiach viselo mnoho sadla. Keď všetci zaspali, Havran sa premenil na vtáka, chytil sadlo a vyletel cez dymový otvor. Pred úsvitom sa vrátil späť do domu, premenil sa na človeka a ľahol si do postele akoby spať.
Keď ráno ľudia zistili, že všetka masť je preč, veľmi sa nahnevali. Pochopili, že za krádež môže Havran, ale nikde nebolo jeho stôp, ani v dome, ani vonku. Napriek tomu Havrana vyhnali, hoci nemali žiadny dôkaz.
A tak išiel ďalej svojou cestou po brehu, a ako tak kráča, vidí ďalší dom. Zobral niekoľko morských ježkov, vošiel do domu a pýta sa ľudí: ,,Viete, čo je to?“
Ľudia nevedeli. Havran im ukázal zver a ryby, ktoré tiež nikdy nevideli, lebo nemali zbrane, ktorými by mohli loviť. Havran ich naučil vyrábať luk a šípy s kostnými hrotmi. Potom vzal so sebou jedného muža a strelili kačku. Odvtedy ľudia začali loviť.
Potom Havran zobral muža do hôr uloviť medveďa. Ich stopy však sledoval obrovský medveď. Havran zakrákal, hodil oštep a medveď padol mŕtvy. Odvtedy ľudia lovia medvede. Potom odtiahli trup medveďa domov a Havran ľuďom ukázal, ako správne rezať medveďa kamennými nožmi.
,,A k čomu nám bude jeho kožušina?“, pýtajú sa ľudia.
,,Ak správne orežete kožu a dáte ju vysušiť, môžete si urobiť prikrývky, čižmy, kabáty, čiapky, rukavice…
Potom Havran vybral medvedie šľachy, vysušil ich a ukázal ženám, ako z nich spriadať vlákna. Ukázal im, ako sa tiež reže a údi medvedie mäso.
Potom Havran odišiel do lesa a chytil kozu. Pritiahol ju k ľuďom a ukázal im, čo treba urobiť s jej tukom. Zobral kôru, urobil vedro, tuk položil do vedra. Tuk stuhol a vznikla masť.
Potom Havran išiel k rieke. Ľudia vtedy ešte nevedeli pražiť rybu na tuku, vedeli iba, že ju môžu upiecť na horúcich kameňoch. Havran im ukázal mnoho praktických vecí a tak ich naučil všetkému.[1]
[1] ВАХТИНА, Н. Б; РОМАНОВОЙ, О. И. 1997. Мифы, сказки и легенды индейцев: Северо-западное побережье Северной Америки. Москва: Издательская фирма «Восточная литература» РАН, c. 27– 28. Preklad: Sonka Valovič Sazama
Pridaj komentár