Ak by bola možnosť zanechať odkaz Každému človeku pod slnkom Neváhala by som ani minútu Darovať kytičku z týchto slov
Čukotský folklór (Čukotský polostrov) s naratívom narušenia zákona života – lovenia zveri kvôli zisku a nie pre potrebu človeka, a následného uplatnenia zvieracieho práva – krvnej pomsty, zapísaný sovietskym lingvistom L. V. Belikovom, preložený z ruského originálu Миф o человеке и белых медведях, pre slovenské publikum prvýkrát.
Narodila som sa v roku 1906. Keď sa začala vojna, prišli sem najskôr Nemci, potom Slováci. Tí hneď začali chodiť po domoch a hľadali čisté bývanie. Boli to Nálepkovi vojaci. Jeden prišiel ku mne a hovorí: ‒ Mamička, príde k vám bývať jeden dôstojník. — Ráno naozaj prišiel, prešiel si dom, všetko si obhliadol a že tu, u mňa, bude bývať.
Niekedy – nie bezdôvodne Osud misku váh nakloní A znova muža spasí len Modlitba jedinej ženy
Čukotský folklór s motívom úporného ľudského boja proti zlým duchom, zapísaný v roku 1896 ruským etnografom V. G. Bogorazom pri rieke Anoj, preložený z ruského originálu О Мéтыңо сказка, pre slovenské publikum prvýkrát.
Z rozprávania gen. Saburova sa dozvedáme o tom, ako na pochode z Brjanských lesov k Žitomíru prvýkrát zachytil meno Ján Nálepka od miestnej ženy, ktorá s jeho pomocou ušla z Ovruči hodinu pred vlastnou smrťou. V tom čase sa už o Slovákoch medzi partizánmi aj miestnym obyvateľstvom šuškalo, že slovenskí vojaci majú sovietskym ľuďom ,,neubližujú, niekedy pomôžu, dušou sú za ruský národ, ale…
Čukotský folklór s motívom úporného ľudského boja proti zlým duchom, zapísaný v roku 1897 ruským etnografom V. G. Bogorazom na ležovisku Sucharnom, preložený z ruského originálu О Кэlѯ сказка, pre slovenské publikum prvýkrát.
Vráťte žitiu dobrotu Bez hnevu tón prostých slov Nech žiari v ňom čistý jas Bez postranných úmyslov
Čukotský folklór s motívom neľahkej životnej púte ľudskej siroty, zapísaný v roku 1895 ruským etnografom V. G. Bogorazom na rieke Oloj, preložený z ruského originálu Куⱪálӄон, pre slovenské publikum prvýkrát.
Správy o možných úmysloch Jána Nálepku a prístupe 101. pešieho pluku k miestnemu obyvateľstvu neunikli pozornosti fašistického velenia slovenských divízií. Ich náhle preloženie na ochranu železničnej trate Gomel – Pinsk však nezastavilo ani dôstojníkov, ani radových vojakov.
