kpt. Ján Nálepka – Repkin, brigádny generál in memoriam
Ilustračný obrázok: titulná strana knihy od Jozefa Nálepku Iní o kapitánovi Jánovi Nálepkovi, ISBN 80-968402-2-3
Hospodárska kríza, nezamestnanosť, vysoké daňové zaťaženie či katastrofálna neúroda sa začali prejavovať vo svojich sociálnych účinkoch a kormidlo dejín po prehlásení pápežského nuncia ,,o požívaní plnej dôvery k HSĽS vysokými cirkevnými kruhmi“[1] sa začalo otáčať k blízkej pohrome.
1932
Začiatkom roka 1932 sa vo svete čoraz viac začína skloňovať termín Tretia ríša, tzv. Nové Nemecko, ktoré má byť vybudované podobne ako fašistické Taliansko na základe národného bezohľadného sebavedomia a ničím neobmedzenej štátnej moci. Všetci tí, ktorí sú nemeckej krvi (čiže aj Česi) majú byť zjednotení v jednej nemeckej ríši. Československá vláda apelovala na svojich občanov, aby nepodporovala hitlerizmus, ktorý má svoje nekalé úmysly aj s Československom, lebo podporovaním tejto myšlienky sa zapredávajú nebezpečne aj vlastní občania, vidiac v tom dokonca národnú cnosť.[2] Po víťazstve Hitlera v aprílových prezidentských voľbách[3] na javisku dejín bujnie Hitlerova národno-socialistická strana a stáva sa výstrahou nielen v Nemecku, ale aj v celej Európe…
Protičeský šovinizmus gniavi všetko, čoho dosiahli Česi a Slováci za posledných 15 rokov Československej republiky a agitáciou slovenských autonomistov doslova trhá trupy tých, ktorí položili základy jej existencie, alebo sa pričinili akýmkoľvek pozitívnym spôsobom k bratskému spolunažívaniu oboch národov… Životaschopnosť slovenského nacionalizmu padá na úrodnú pôdu, lebo ,,sú tu starí, nezúčtovavší ešte so životom národa a je tu mládež, ktorá vie ešte zahorieť plameňom idealizmu za celoslovenskú vec…“[4]
Keď sa rozhliadneme okolo seba, vidíme všade navôkol prenikavé politické zmeny, nastoľujú sa nové vládne režimy, mení sa mentalita širokých más, lebo v dobe kvasu a prerodov je ťažká životná borba v hospodárskom rozvrate živnou pôdou agitácií a vedie prirodzene k myšlienkovým obratom. Je to akýsi myšlienkový chaos, ktorý sa pripína o chaos hospodársky. V takomto chorom ovzduší sa prirodzene dobre darí extrémom. Československo v srdci Európy vníma tento extrémizmus dvojnásobne, lebo najviac pociťuje zmenu odohrávajúcu sa v susednom Nemecku, kde sa nastoľuje režim junkerský a vojenský. Na opačnej strane – v sovietskom Rusku – je strašiak menom boľševizmus. Za politický chaos západu (nacizmus) je obviňovaný východ (komunizmus) a otázka znie, kto koho viac obviní alebo sa vyviní.
Československo, oslabené vnútornými rozpormi, čoraz menej udržiavalo sebareflexiu, ktorú mu dávalo bratské spojenie oboch národov a keď na severe Čiech začínal silnieť nemecký teror (hanobenie cedúľ s označením Země česká, zákaz používania českého jazyka, vyhadzovanie Čechov z verejných priestranstiev,…) časť prívržencov Slovenska (autonomisti) namiesto pomocnej ruky doslova škodoradostne začali obviňovať Čecha zo zbabelosti, ktorý sa ,,bojí silnejšieho Nemca“.[5]
Časť mladej slovenskej inteligencie však hľadala východiská pre zdravý vývoj verejného života a pomerov na Slovensku a tiež správny pomer k bratom Čechom i k štátnemu celku, čoho dôkazom boli početné stretnutia mládeže oboch národov a veľmi obľúbené stretnutia s prezidentom republiky, ktorému vysokoškolská a stredoškolská mládež pozorne načúvala.[6] Možno povedať, že v tomto čase nastáva zlom – nielen generačný boj medzi starinou a omladinou, ale aj politický boj o slovenskú mládež, ktorá si však musí uvedomiť, že v prvom rade je potrebné debatovať vecne a vedieť presne, komu čo právom vytknúť, inak hrozí, že sa mladá inteligencia prepožičia na ciele straníckej agitácie.
1933
Ľudová strana slovami Jozefa Tisa (toho času poslanca Národného zhromaždenia a podpredsedu strany HSĽS) ,,založená a inšpirovaná katolicizmom je jedinou nositeľkou života slovenského národa, ktorá ho po prevrate (vzniku Československej republiky) znovu ožila povedomým životom“ a preto ,,katolíkov možno pohnúť k politike iba katolicizmom, pričom treba mať na pamäti katolícku výchovu národa v snahách a prácach za jednotné autonómne Slovensko.“[7]
V čase, keď v Nemecku dozreli udalosti predchádzajúcich mesiacov a Hitler sa stal ríšskym kancelárom[8], v Československu sa nebezpečne manévruje zo strany biskupov (Čársky, Vojtaššák) s ďalším podkopávaním demokratickej vlády. Katolícka cirkev, ktorá mala v republike výsostné postavenie, apelovala svojimi rezolúciami a pastierskymi listami na veriacich pri bohoslužbách, aby nepodliehali iným názorom ako tým, ktoré vychádzajú od katolíckych pastierov, chránili sa neznabožstva odborných tém zavádzaných v štátnom školstve, lebo podľa biskupa Čárskeho nesmie sa pripustiť, aby ,,naše katolícke deti boli znásilňované vo svojom svedomí“[9], čim nadviazal na slová maďarského iredentistu F. Jehličku, ktorý svojho času, v historicky prvom čísle Hlinkovho periodika Slovák prehlásil: ,,Nikdy nepristaneme na štátny školský monopol. V cirkevných školách rozhoduje cirkev a nie štát. Maďarský štát ctil práva Cirkve a nehabal jej školy. Dúfame, že náš československý štát nebude v tomto ohľade horší, než bol štát maďarský.“[10]
Spoločný front s katolíkmi a Hlinkom viedla evanjelická cirkev na čele s Martinom Rázusom, ktorý sa pasuje do jej čela – prirodzene k blahu národa. Paradoxom je iba Hlinkovo niekdajšie krédo: ,,Alebo bude táto republika katolíckou, alebo nebude!“[11] A tak Hlinka v politickom ringu hádže pomyslené kocky a vyzýva do boja veriac, že pod jeho ,,bojové prápory sa postaví celý národ (proti novým školským reformám) – katolíci i evanjelici – lebo útok je vedený za náš spoločný poklad: na náboženskú výchovu slovenských detí a na naše cirkevné školstvo.“[12]
Hrozba nastupujúceho taliansko-nemecko-maďarského fašizmu prinútila štáty Malej dohody podpísať organizačný pakt (Rumunsko, Juhoslávia, Československo)[13] na posilnenie svojich pozícií po Hitlerovom a Mussoliniho čistkách, ohýbaní práva a najnovšom pašovaní zbraní a jedovatých plynov do Maďarska.[14] Mier v strednej Európe sa zakolísal, ,,vešteckou guľou“ sa stali žeravé plamene nad budovou Ríšskeho snemu v Berlíne, ku ktorým sa prihlásil holandský ľavicový aktivista a komunista Marinus van der Lübbe (za úmyselné podpaľačstvo dostal trest smrti a v roku 1934 bol popravený gilotínou a pochovaný v neznámom hrobe). Požiar berlínskeho ríšskeho snemu, ktorým Lübbe upútal pozornosť sveta k Nemecku pred jeho najväčšou drámou, bol predobrazom toho, čo sa v blízkej budúcnosti stane. (Požiarom nastáva aj generálne účtovanie medzi pravicou a ľavicou v Nemecku.)[15]
Slovenská akademická mládež vedená jedným z predstaviteľov HSĽS Jánom Ďurčanským (pochádzal zo zemianskeho rodu, otec Juraj D. bol poslancom Uhorského snemu, brat Ferdinand D. – minister zahraničných vecí a minister vnútra Slovenského štátu v rokoch 1939 – 1940) spustila počas týchto otrasov v apríli 1933 autonómny mládežnícky časopis Nástup novej slovenskej autonomistickej generácie, kde začala mediálna propaganda s jediným cieľom – usmerňovať a vychovávať (manipulovať) mladých prívržencov Andreja Hlinku, lebo ,,prichádza svetová vojna, tlak sa stupňuje, ale voľnejšie sa dýcha…“[16] Ešte mnohí nie sú schopní chápať dosah nastavenej zmeny, ešte mnohí nie sú ochotní veriť v život, silu a budúcnosť vzkrieseného národa… Tam, kde sme mali byť doma, sme trpenými hosťami. Zo štátu Čechov a Slovákov vznikol útvar, ktorý sa nášmu národu stával cudzím….
Stupňujúci sa nacizmus predostiera mládeži paralely s myšlienkou slovenskej autonómie.“[17] Proti porobe politickej, hospodárskej a kultúrnej je jedinou cestou autonómia po vzore národného socializmu a boja na troch stranách: na poli politickom proti centralizmu, na poli hospodársko-sociálnom proti kapitalizmu a komunizmu, a na poli kultúrnom proti mravnej a estetickej anarchii a vzrastajúcemu ateizmu, lebo ,,slovenský národ je politicky obchádzaný; na poli hospodárskom a sociálnom trpíme bezohľadnosťou vykorisťujúceho kapitalizmu a deštruktívnym komunizmom; a rozvrat kultúry búra a prevracia hodnoty, povrchný materializmus a židovsko-slobodomurársky amerikanizmus berie ľudu a inteligencii zdravú kresťanskú mravnosť a spokojnosť duše… Mladá slovenská generácia berie na seba ťažký úkol… Bojujeme v podstate za tie isté méty ako nemecký národný socializmus a v tomto nám môže byť vzorom.“[18]
V Nemecku medzitým Heinrich Himmler predkladá návrh prvého koncentračného tábora v Dachau (asi 20 km od Mníchova) s miestom pre 5000 ľudí k umiestneniu politických zajatcov[19]; Hitler vymenoval Hermanna Göringa za šéfa tajnej polície Geheime Staatspolizei (inak Gestapo, 16. apríl 1933) slúžiacej ako nástroj na prenasledovanie odporcov nacizmu; minister propagandy Göbbels za účasti univerzitnej mládeže s horiacimi fakľami rozkladá vatru, v ktorej horia slovanské a pokrokové knihy ako smola, až je rozžiarený celý Berlín (vyše 20 000 ks)[20]; a ku koncu roku 1933 vodca ukrajinských separatistov Konovalec dostáva od Hitlera ponuku na vytvorenie samostatnej ,,Veľkej Ukrajiny“ odtrhnutím sa od sovietskeho Ruska.[21] Víťazstvo teroru je dokončené, každý herec stojí na svojom mieste…
[1] Prejav pápežského nuncia o Hlinkovej slovenskej ľudovej strane. In Slovák. [16. október 1931, ročník XIII, č. 234, s. 1].
[2] Štátnopolitické zásady hitlerizmu. In Slovenský denník. [12. január 1932, ročník XV, č. 8, s. 1 – 2].
[3] Hitler zvíťazil v Prusku. In Slovenský denník. [26. apríl 1932, ročník XV, č. 97, s. 1].
[4] Idea autonómie Slovenska napreduje. In Slovák. [31. máj 1932, ročník XIV, č. 122, s. 1].
[5] Nastávajú časy, keď česká reč v Čechách je považovaná za pohoršujúcu. In Slovák. [11. jún 1932, ročník XIV, č. 132, s. 2].
[6] Slová pána prezidenta k mladým. In Slovenský denník. [26. jún 1932, ročník XV, č. 147, s. 2].
[7] Naša stranícka disciplinovanosť službou národu a cirkvi. In Slovenská Pravda. [8. január 1933, ročník XIV, č. 2, s. 1].
[8] Hitler ríšskym kancelárom. In Slovák. [31. január 1933, ročník XV, č. 23, s. 1].
[9] Keď budú katolíci jednotní, netreba sa obávať ničoho. In Slovák. [26. január 1933, ročník XV, č. 21, s. 1].
[10] Naše cirkevné školy. In Slovák. [16. január 1919, ročník I, č. 1, s. 3].
[11] Evanjelická epištola. In Slovenský denník. [31. január 1933, ročník XVI, č. 25, s. 3].
[12] Alea iacta est – ideme do boja! In Slovák. [12. február 1933, ročník XVI, č. 35, s. 1].
[13] Prekvapení Pešťania zúria proti novej organizácii malodohodových štátov. In Slovenský denník. [18. február 1933, ročník XVI, č. 41, s. 1].
[14] Nielen zbrane, ale aj otravné plyny. In Slovenský denník. [1. marec 1933, ročník XVI, č. 50, s. 2].
[15] Dosiaľ tisíc zatknutých v Berlíne. In Slovenský denník. [1. marec 1933, ročník XVI, č. 50, s. 2].
[16] Nástup. In Nástup. [15. apríl 1933, ročník I, č. 1, s. 1].
[17] Hitlerovo národné hnutie a slovenské aktuality. In Nástup. [15. apríl 1933, ročník I, č. 1, s. 2].
[18] Hitlerovo národné hnutie a slovenské aktuality. In Nástup. [1. máj 1933, ročník I, č. 2, s. 16].
[19] Duševná tma nad Nemeckom. In Slovenský denník. [24. marec 1933, ročník XVI, č. 70, s. 3].
[20] V Nemecku spálili Marxove a neverecké knihy. In Tatranský Slovák. [18. máj 1933, ročník III, č. 20, s. 2].
[21] Hitler sníva o ,,Veľkej Ukrajine“ závislej od Nemecka. In Národná Jednota. [30. december 1933, ročník XIV, č. 52. s. 3].
