Chlapci naši (ľudová)

Chlapci naši, smutnie časy nastali,
keď nás všetkých na tú vojnu zobrali.
Aj tí naši rodičovia plakali,
že nás darmo dvadsať rôčkov chovali.

Neplačte vy, rodičovia, neplačte,
peknýho vy syna vojačka máte.
Pekný je stav, pekný je stav vojenský,
ale krajší u rodičov mládenský.

Doma ide po slobode, de len chce
a na vojne rozkázať si nemôže.
Doma leží v posteli v mäkkom perí
a na vojne na tom tvrdom kameni.