Ilustračné foto: Marián Moravčík

Nech je vašou veľkou útechou, že nie je treba za ničím ľutovať. Ani čokoľvek zavrhovať.
Môj otec hovoril:
„Tvoja minulosť je pre teba ako krajina, v ktorej je niekde pohorie, inde rieka. Ty do tej krajiny slobodne rozmiestňuješ budúce mestá a prihliadaš na to, čo v nej už je. Keby nebolo to, čo už raz je, vymýšľal by si si mestá snov, čo je ľahké, lebo sen nemá žiadne prekážky. Ale takto ľahko postavené mestá sa rovnako ľahko rozplynú. Nesťažuj sa na svoje základy, že sú práve také a nie iné. Hodnota základov spočíva práve v tom, že sú.
Pamätáš si snáď, že by sa niektorý dobyvateľ sťažoval, že na území, ktoré získal, je niekde hora a inde zas rieka? Keď chcem vyšívať, potrebujem osnovu, na spev alebo tanec potrebujem rytmus a keď potrebujem, aby ľudia konali, musia stáť na pevnej zemi.“

„Ak sa sťažuješ na utŕženú ranu, rovnako by si sa mohol sťažovať, že si sa vôbec narodil, alebo že si sa nenarodil v inej dobe. Lebo celá tvoja minulosť nie je nič iného, ako proces zrodenia dneška. Je proste taká. Prijmi ju takú, aká je a nechci premiestňovať hory. Tie sú tam, kde sú.“

Starší článok

Pavol Hammel a Prúdy – 60 rokov legendy

Novší článok

Putin stanovil dvě podmínky pro uzavření dohody s USA, říká Kedmi


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *