Ilustračný obrázok: Dafnis a Chloé – Louise Marie-Jeanne Hersent-Mauduit Wikipedia
Kapitola dvadsiata piata,
v ktorej nymfy dopomôžu
Dafnidovi k bohatstvu.
Nechajú nymfy svoje stromy, Opustia prítmie jaskynné – Nechcú mať chlapca na svedomí – Bez Chloé ozaj zahynie… Do sna mu vstúpia lesné víly Nežnejšie ako lunný svit: -Nenáčim žialiť, Dafnis milý, bude ti ešte sveta žiť! Sobáše nie sú v našom práve, Boh Hymen vládne nad lóže. Sobášny dar ti ale dáme, k neveste ten ti pomôže. Prijme ťa Dryas, prijme Napa, obmäkčíš tvrdé letory. Nemusíš žobrať do kalapa, dvercia ti Chloé otvorí. Plavidlo chlapcov z Methymnonu zahnali vetry na vody. Pomohli tvoje kozy k tomu, o to tu ale nechodí. Navečer podul vietor iný – Nadvihli vlny starú loď, nahnali naše na plytčiny – Planý je vietor lodivod. Rozbilo bárku, roztrepalo – Tvrdšia je skala od dreva. V nešťastí šťastia býva málo, zriedka sa Plutos usmieva. Po lodi dávno ani stopy, trúsia sa iba ívery. Človeku je to nad pochopy – Suchá sa tráva šuverí. Šúverie skrýva mešec plný – Tritisíc drachiem peniazmi – Pamiatku štedrú morskej vlny. Nadlho v tráve uviazli. Hnije tam zdávna mŕtve telo, Rozpína pach sa delfína. Na smrady ľudstvo nevyspelo, Pocestný sa im vyhýňa. Vietor, hľaď, vanie z ktorej strany – Mrcinu obíď zátiším. Vykútaj mešec nadrachmaný, Plutosa zveleb do výšin. Nepojmú viac ťa za bedára – Dryada mešec uvraví. S človekom drachma čudá stvára – Perie sa peniaz špinavý. …………………………………………. Vyblednú ako oblak pary, opustia nymfy chlapcov sen. Naskutku, a či sa mu marí..? Kohútik tretiu pieseň spel. Otvorí oči. Šepne: -Vďaka! Farbí sa východ do zlata. Ktohovie, aký deň ho čaká..? Cupkajú pred ním zvieratá… Zlejú sa obe v jedno stáda. Od Chloé bozk si vymámi. Nepovie, čo dnes pôjde hľadať. Navštívia stromy s nymfami. Na duši oboch Láska hreje. Vykoná Dafnis obetu, okvietí Chloé Dobrodeje, Pánovi veniec upletú. K ovečkám Chloé, Dafnis k brehu. Chodníčky im sa rozdvoja. Po piesku nohy, oči v strehu, Zašumí pena príboja. Po vlne vlna stopy hladí, Za bralo Dafnis zachodí, Zátoku berie do parády – Kúsok vraj iba od vody… Pichá a kole tráva suchá, Bodľačie nohy nešetrí. Náleží mŕtvy delfín muchám. Obíde mrchu závetrím. Prstami pevne nos si drží, Žalúdok tlačí na oči. Pobehnúc dôjde k malej strži, Derie sa tŕním, plahočí… Prekuká čosi… Namôjveru…! – Mešec sa naňho zaškerí! Prehrabe k nemu rukou dieru… Jaskynným nymfám uverí… Otvorí vačok – všetko sedí – Tritisíc, ako vraveli… Chudákom bol dnes naposledy. Nepovie otcu – materi… -Vďaka ti, Plutos, za dar z lode! Vďaka ti, more bujných vĺn! Keby nie kozy na slobode, mládencov nebyť z Methymnu… Ako to všetko čudne ladí – Nešťastie šťastie donáša… Pobrať sa môžem na vohľady. Navštívim dnes už Dryasa! Neváha dlho najšťastnejší – Dobehne k Chloé usmiaty. Zaštrngá peniaz v jeho mešci, Spočinie Láska v objatí… Vylíči, ako sa to zbehlo, Nymfy mu ako radili… Nebudú mať ho za nemehlo, Nebýva mešec nemilý… ………………………………….. Hymen – Boh sobášov Plutos – Boh bohatstva D r a g o /podľa Longa/ jeseň 2013 – zima 2014
Pridaj komentár