Stratili sme ekonomickú, energetickú a potravinovú sebestačnosť. Stratili sme zahranično-politickú suverenitu. Necháme si vziať slobodu slova?
Napriek našej slovenskej krátkej pamäti, každý si pamätá ikonické Kňažkové – „Vytvorte koridor“. Áno, to je slovné spojenie, ktoré charakterizovalo „sametové“ časy v roku 1989. Myslím, že toto si pamätá každý, kto aktívne alebo pasívne prežil revolučné časy Novembra. Ale pravdepodobne väčšina sme zabudli, že hlavnými (nie jedinými) požiadavkami Novembra boli požiadavky –
1. Okamžité zrušenie vedúcej úlohy jednej strany (KSČ),
2. SLOBODA SLOVA a sloboda zhromažďovania – zrušenie cenzúry,
3. Sloboda vierovyznania a
4. posledná štvrtá požiadavka bola Sloboda pohybu – čiže cestovania.
Pod slobodou slova rozumiem v prvom rade slobodné vyjadrovanie názorov na akúkoľvek spoločenskú alebo politickú tému, bez ohľadu na aktuálne politické vedenie štátu a zároveň nevynímajúc kritiku alebo oponentúru v plnom rozsahu. Pod slobodou slova rozumiem aj písanú verziu, či už vydavateľskú na poli novinárskom, vydavateľskú na poli knižnom ale aj obyčajné komentáre v súčasnosti frekventované na sociálnych sieťach. Taktiež audio-vizuálnu slobodu s možnosťou slobodného vyjadrenia názorových oponentov. No a samozrejme ako slobodne vyjadrené názory formou blogov, ktoré využívam aj ja a tak sa vie každý prihovoriť verejnosti. V tomto prípade sa jedná o slobodné NECENZUROVANÉ vyjadrovanie. Takto sme si to predstavovali a takto to istý čas fungovalo s malými alebo väčšími atakmi, ktoré však nemali zásadný vplyv na autora, na vydavateľa alebo redakciu. Až do momentu, kedy nielen Slovensko ale najmä Európsky parlament nezačali „okupovať“ tzv. „PROGRESÍVNI“ politici naprieč celou Európou. Keďže na Slovensku vieme byť pápežskejší než sám Pápež, tak sme zašli až tak ďaleko, že v období vlády 2020 až 2023 boli vypínané médiá, redakcie novín, obmedzovaný facebook, niektoré redakcie so strachu regulovali obsah článkov – čo v podstate znamená opäť cenzúra. Mimochodom slovník slovenského pravopisu vysvetľuje pojem „progresívny“ ako „pokrokový“ alebo „vzostupný“. Tu si urobme prvé zamyslenie o tom, kde?, v čom? je politika EP a aj samotnej politickej strany PS pokroková alebo vzostupná nebodaj inovatívna, ktorá by posúvala – nie podsúvala Slovensko do nežiadúcich ideológií.
Ak som začal svoj blog rokom 1989, tak sa spoločne zamyslime, kde sme dnes v roku 2026. Moje blogy sú prevažne zamerané na komentáre aktuálnych spoločensko-politických, ekonomických a iných udalostí ale vždy s dopadom na konkrétne odvetvie Slovenského hospodárstva. Keďže som sa dlhé roky živil ako manažér či už v štátnom alebo súkromnom sektore, viem, že každé opatrenie alebo prijaté rozhodnutie má vždy nielen aktuálny ale aj dlhodobý dopad na rozhodujúci sektor. To ste sa určite dočítali a pochopili z predchádzajúcich mojich blogov. Som názoru, že všetko so všetkým súvisí a každé rozhodovanie má vždy dosah na ekonomiku štátu, rodiny alebo jednotlivca.
Slovensko na dlhodobo zlé rozhodovanie doplatilo demontážou ekonomiky, demontážou spoločenského systému, demontážou morálky, demontážou suverenity a odtiaľ je len krôčik k samotnej demontáži štátu.
Ako to súvisí s Danielom Bombicom? (alias Dannym Kollárom) Najprv si chronologicky v krátkosti zhrňme o čo v tomto prípade ide –
Samosudkyňa „špecializovaného“ súdu, odsúdila Dannyho kvôli tomu, že sa jej nepáči to, ako Danny rozmýšľa, nad čím rozmýšľa, prečo vôbec rozmýšľa, ako chápe rôznym politickým, spoločenským, náboženským súvislostiam, z akých zdrojov čerpá informácie, ako si ich vo svojej mysli vyhodnocuje a ako následne hovorí a prezentuje výsledky svojej činnosti, ktorú dáva do podoby komunikácie na sociálnych sieťach so Slovenkami, Slovákmi žijúcimi doma, či v zahraničí a so všetkými občanmi Slovenska.
Týmto zatiaľ neprávoplatným rozhodnutím samosudkyne špecializovaného trestného súdu sa ukázalo, že nie Danny je problémom, ale problém je progresivizmus, ideológia, ktorá aj takýmto spôsobom požiera slobodu, slobodu myslenia, slobodu prejavu. Žiadny politický, nielen ten progresívny, aktivizmus nesmie mať priestor v súdnom konaní a už vôbec nie v samotnom súdnom rozhodnutí. Politické súdy sú doménou totalitných režimom a ja chcem veriť, že Slovensko stále nie je progresívnym totalitným režimom, ale je stále demokratickým štátom, v ktorom je sloboda zaručená ÚSTAVOU SR a nedotknuteľná z politických dôvodov. Bohužiaľ, po tomto rozhodnutí samosudkyne tomu veriť prestávam, pretože najprv táto samosudkyňa neopodstatnene držala Dannyho v kolúznej väzbe takmer rok, aby mu následne udelila trest podmienečného odňatia slobody. Takže týmto svojim rozhodnutím sa samosudkyňa, ktorá oficiálne rozhodovala v mene Slovenskej republiky, teda v mene slovenského národa, ktorý je jediným štátotvorným subjektom Slovenskej republiky, neoficiálne v mene niekoho, kto chce umlčať nielen Dannyho, ale aj slobodu, sa sama usvedčila z toho, že takmer rok držala Dannyho vo väzbe neopodstatnene.
Rozhodnutie samosudkyne špecializovaného súdu je neprávoplatné, úhrnný trest (za všetky obvinenia) určila samosudkyňa na 3 roky odňatia slobody s odkladom na 4 roky podmienečne. Aj keď s rozhodnutím nemusíte súhlasiť, tak nateraz je potrebného ho rešpektovať, keďže bolo vynesené v mene Slovenskej republiky, aj keď javí všetky známky svojvôle samosudkyne.
Žiaľ súčasný právny stav na Slovensku je taký, že svojvôľa sudcov sa vykonáva v mene Slovenskej republiky. Tento stav je nevyhnutné urýchlene zmeniť a okrem iného je nevyhnutné sa vysporiadať (ako štát) aj s takýmito sudcami, ktorí do rozhodnutí v menej Slovenskej republiky vnášajú vlastnú svojvôľu, vlastné politické a ideologické presvedčenia a teda takto manipulujú cez svoju zaujatosť samotnou spravodlivosťou. Vôbec by som si takto nedovolil napísať, keby to bol ojedinelý prípad. Žiaľ podobné prípady sa začínajú množiť až by som povedal, že cyklicky opakovať vždy, keď treba potlačiť niečo národné, suverénne aby nositelia hrdosti k Slovensku nevystrkovali príliš „rošky“.
Príkladom je Tibor Eliot Rostas odsúdený za citáciu Ľ. Štúra, kde sudca vložil do úst Rostasa, že to čo použil/citoval v článku myslel inak ako Štúr a ďalší flagrantný príklad je odsúdenie Doc. Ing. Jána Dudáša, DrSc. ako extrémistu za výklad pojmov, kde súdy zašli až tak ďaleko, že mu bolo odopreté právo na obhajobu.
(https://zalobyvocistatu.sk/nezaradene/doc-ing-jan-dudas-drsc-odsudeny-ako-extremista-za-vyklad-pojmov/)
Vládna koalícia, aj napriek sľubom, ktoré mala pred voľbami, doposiaľ iba vyberá ľuďom peniaze z beztak prázdnych vreciek a zbrojí ako zmyslov zbavená. Po 2,5 roku vládnutia už mali byť značné výsledky aj v náprave justície, ktorú pokrivili práve progresívne a krajne liberálne entity. Bohužiaľ práve súčasná vládna koalícia namiesto nápravy legislatívneho prostredia v prospech SLOBODY všetkých občanov, rieši úpravy v prospech našich ľudí.
Ako ďalší príklad absolútneho zlyhávania najmä ministerstva vnútra vidím pasivitu vo vzťahu k vyjadreniam lídra mimoparlamentných Demokratov – J. Naďa, ktorý verejne bez ostychu a hlasovo výrazne a expresívne hovorí, že po vstupe do vlády budú zatvárané weby, vypínané alternatívne médiá. Na svojom „turné“ po Slovensku sa vyjadril, že disponuje zoznamom takmer 500 osôb, inštitúcií, OZ a spolkov, ktoré budú po voľbách – teraz sa sústreďte na výraz- cit. „eliminované“. A MV SR a minister Eštok mlčia……Svoje myšlienkové pochody si asi pán Naď uvedomil a chcel to napraviť na FB tak, že si nahral video, kde povedal, že všetko bude v súlade so zákonom, ktorý bude prijatý. Čiže 37 rokov po Novembri 1989 niekto ide opäť zavádzať zákonnú cenzúru pre elimináciu názorového oponenta.
Kde sme sa to od Novembra 1989 dostali? Opäť zopakujem – totálnej demontáž ekonomiky, demontáži spoločenského systému, demontáži morálky, demontáži suverenity odtiaľ je len krôčik k demontáži štátu, zavedenie zákonov k potlačeniu slobodného slova, názorovej prezentácii – CENZÚRE.
A s tým celkovým nastavením politiky – spoločnosti má Slovensko veľký problém. Vysoké deficity a zlý stav verejných financií sú vážne problémy ekonomiky, no pred Slovenskom rastie ešte omnoho zásadnejší problém, ktorý bude veľmi ťažké riešiť. Ekonomika a ekonómia je dlhotrvajúci stav, ktorý reaguje na vývoj spoločnosti aj ihneď, podľa rozumných opatrení alebo v prípade zle nastavených pravidiel a opatrení zareaguje neskôr, čo však môže mať za následok fatálne javy. U nás takéto rozhodnutia na vývoj ekonomiky má okrem MF SR aj MŠVV SR. Slovensko je dlhodobo na chvoste medzinárodného monitoringu PISA. Podiel naozaj šikovných žiakov je na Slovensku nízky a veľkú časť z nich strácame. Na Slovensku tak ostáva relatívne málo ľudí, ktorí by v budúcnosti mohli vytvoriť inovatívne firmy a priniesť prosperitu celej krajine. Mnohí z tých, čo ostanú, nemajú podmienky na to, aby uspeli. Do toho mladí ľudia a najmä ich pedagógovia vidia ako sa narába a manipuluje a ohýba názorová sloboda, za ktorú môžete byť stíhaný alebo súdený. Ktorý pedagóg si väzme na svoju zodpovednosť, že v tejto atmosfére, keď nemá oporu v súdnictve a v zákone bude učiť dobové fajty napr. o Slovenskom štáte 1939- 1945? Ktorý pedagóg naberie odvahu a napriek deklarácii niektorých politikov bude vyučovať a otvárať obzory mladým ľuďom, že Slovensko má viac ako 100 ročnú históriu, že napr. Slovensku bola v Banskej Štiavnici založená prvá banská akadémia na svete, pretože to boli práve slováci, ktorí prví vymysleli čerpanie banskej vody….atď. Naše školstvo nepožíva zrovna medzinárodné prestížne ocenenia ani neobsadzuje prestížne rebríčky. Poznám študenta práva, ktorý vypracoval špičkovú záverečnú prácu na tému „Fašizmus ako právna forma štátneho zriadenia v Taliansku“ – stačí jeden extrémista/aktivista, stačí jeden aktivista sudca a bude mohol by mať problém študent aj školiteľ. Poznám študenta práva, ktorý sa počas on-line prednášky počas Covidu odhlásil s prednášky, kde vyučujúca dávala JUDr. Harabina ako odstrašujúci príklad slovenskej justície. Verejne sa odhlásil s odôvodnením, že on toto počúvať nebude. Poznám študenta práva, ktorý na štátniciach obhajoval svoju magisterskú prácu, kde kritizoval za šírenie hoaxov práve najznámejšie mienkotvorné médiá. Na otázku konkrétneho príkladu a média pomenoval presne tému aj prestížny Londýnsky denník, ktorého tvrdenie z daného času bolo faktami vyvrátené. Študent presvedčil všetkých ostatných členov komisie ale skúsenosť zostala. Ďalším príkladom je pre mňa nepochopiteľná pasivita MV SR pri konaní a preverovaní konania Davida Púchovského, ktorý ako bývalý novinár v istom období, čo by zamestnanec MV SR si bez akejkoľvek bezpečnostnej previerky dovolil samozrejme so súhlasom svojich nadriadených lustrovať názorové vyjadrenia osôb, spolkov a médií a dávať podnety na ich vypínanie.
Prečo to píšem? Pretože toľko omieľaný odchod mladých ľudí do zahraničia s perspektívou návratu má niekoľko závažných dôvodov. Ak pominiem kvalitu školstva, tak v zásade mladý absolvent školy, univerzity, ktorý sa chce zaradiť do pracovného života v prvom rade nemá kde bývať. Štát rezignoval na štátnu bytovú výstavbu dostupnú pre občanov – v tomto prípade mladých ľudí. Absolvent univerzity v zahraničí, ktorý presvedčil kvalitou, dostáva v zahraničí dobré pracovné uplatnenie (bez potreby straníckeho preukazu), oveľa lepšie pracovné ohodnotenie a zároveň, čo potvrdzuje mnoho inzerátov – pracovné miesto aj s bývaním. Nuž ak si k tomu pripočítame aktuálnu klímu v spoločnosti na Slovensku, kde nastupuje CENZÚRA, tak perspektívu a budúcnosť Slovenska nevidím ružovo.
To všetko má samozrejme vplyv na ekonomiku Slovenska. Musíme sa tak spoliehať na zahraničné investície, no aj v tejto oblasti tiež zlyhávame. Za posledných desať rokov bol podiel priamych zahraničných investícií na Slovensku 1,5 percenta. V okolitých krajinách V4 to bol viac ako dvojnásobok. Bohužiaľ aj pri zahraničných investíciách sme nie vždy mali šťastnú ruku. Nie som sám, ktorý to takto vidí. Na Slovensku nie je veľa ekonómov, ktorí by to videli ružovo. Nejakí, predpokladám, sú na ministerstve financií, no to je asi všetko. O problémoch sa hovorí už roky, máme vysoké deficity, rastú dane, stále je pomerne vysoká inflácia a dokonca nám už začala rásť aj miera nezamestnanosti. Toto všetko hovorí o tom, že ekonomika nie je v dobrom stave. Podľa mňa je to ešte horšie, ako to vyzerá. Toto sú krátkodobé problémy, ktoré – nechcem povedať, že sú jednoduché, ale dajú sa pomerne rýchlo vyriešiť, keď príde vláda, ktorá sa ich rozhodne riešiť. Deficity sa dajú znížiť, to sme videli po roku 2010 po finančnej kríze. Dane sa dajú znížiť, inflácia sa dá skrotiť. Aj s nezamestnanosťou možno nakoniec nebude problém v tom, že budeme mať málo pracovných miest, ale že nám vzhľadom na demografiu budú chýbať pracovníci. Lenže tu máme dva potichu tikajúce problémy, ktoré nás budú stáť prosperitu.
Sú to chronické atrofické problémy, ktoré ľudia teraz necítia, ale v budúcnosti budú. Prvým je nedostatočný a slabý ľudský kapitál. To často vidíme na výsledkoch testovania v už zmienenom teste PISA. Dosahujeme relatívne slabé priemerné výsledky a klesáme oproti priemeru OECD. Hovorí sa aj o tom, že na výsledky žiakov má na Slovensku veľký vplyv socioekonomické zázemie. Chudobnejší žiaci nedosahujú také dobré výsledky. Rovnako veľký problém máme aj so žiakmi, ktorí by mali dosahovať najlepšie výsledky. To sú žiaci, ktorí keď dospejú, mali by prichádzať s inováciami a posúvať krajinu dopredu. Podiel žiakov, ktorí dosiahnu najlepšie hodnotenie, je veľmi nízky. Najlepšie výsledky dosiahnu tri percentá žiakov na Slovensku, v susednom Česku je to v rámci napr. čitateľskej gramotnosti osem percent žiakov a priemer krajín OECD je niekde na úrovni 7 percent, v Estónsku je to viac ako desať percent. Ďalším faktorom, kde ja vidím malú mieru vzdelanosti prenesenej do života je dopad spôsobený zrušením povinnej maturity z matematiky. Kompetentní, ktorí tak rozhodli zabudli alebo nevedeli, že matematika nie je len o číslach ale v prvom rade o vzťahoch a súvzťahoch, ktoré naučia ľudí zvládať životné ale najmä krízové situácie. To znamená, že nebudeme mať ľudí, ktorí by vybudovali ekonomiku s vysokou pridanou hodnotou. Budú chýbať inovácie, ktoré dokážu z obmedzených zdrojov vytlačiť viac hodnoty. Ešte dodám, že nielenže tu máme málo 15-ročných žiakov, ktorých PISA testuje. Ešte aj z nich okolo 20 percent odchádza do zahraničia a to je pomerne veľa. Samozrejme, odchádzajú najšikovnejší zo šikovných. Ľudský kapitál nám uniká do zahraničia.
Na záver otázka znie čo s tým. Aj keď sa vám to možno zdá neuveriteľné, tak prípadné odsúdenie Daniela Bombica sa dotkne každého z nás – bude to judikát ako postihnúť každé nepohodlné myslenie alebo prezentácia názorov. Odsúdenie Daniela Bombica bude ďalším impulzom pre odchod študentov a absolventov do zahraničia, pretože okrem základných potrieb ako je bývanie a práca, slušný štartovací životný štandard, príde na rad aj STRACH z verejného prezentovania názorov. Či si to niekto prizná alebo nie, odsúdenie Daniela Bombica bude mať dlhodobý nepriamy vplyv na ekonomický vývoj Slovenska, presne cez pomenovaný malý fragment dôsledkov.
Čakáme na politickú objednávku? Nuž, môžem vás všetkých uistiť, že žiadna nebude. Žiadny kapor si ešte nevypustil svoj rybník. Politické strany naberú opäť svoju marketingovo-populistickú dráhu aby presvedčili, že oni sú tí praví. Nastal čas na občiansku požiadavku – za Slovensko, za slušný život každého človeka, rodinu. Nebojme sa po 37 rokoch urobiť radikálnu zmenu. Každý je nahraditeľný.
„Je suis Charlie“ (v preklade „Ja som Charlie“). Vyjadruje podporu slobode prejavu a obrane hodnôt proti extrémizmu a toto heslo zverejnili ale najmä sa stotožnili všetky slovenské mienkotvorné médiá ako symbol podpory pri príležitosti teroristického útoku na redakciu parížskeho denníka Charlie Hebdo. Ako znak SLOBODY SLOVA, za ktorý by nik nemal byť stíhaný. Je suis Danny – áno ja som Danny. A mali by sme sa všetci spoločne v záujme zachovania SLOBODY SLOVA stotožniť so sloganom NOUS SOMMES Danny – My sme Danny, nie pre jednotlivca Daniela Bombica ale v záujme zachovania SLOBODY SLOVA, zachovania Slovenska a jeho zdravého reštartu. Slovensko potrebuje SNP II. – Slovenské národné prebudenie.
Autor je absolvent VŠP v Nitre v odbore Vodné stavby a meliorácie a Apsley Bussines school London v odbore Strategický manažment, zároveň viceprezident Stavebnej komory SR. Bol 7,5 roka riaditeľ vo Finančnej správe a dva roky v poradnom 12 člennom zbore za finančnú správu ministerky Brigity Schmögnerovej, prednášal správu daní na FEM SPU v Nitre, bývalý gen. riaditeľ Hydroconsult, š.p.
Pridaj komentár