Dušan Piršel: Mám obavy o našu budúcnosť

V súčasnom svete na nás číha nebezpečenstvo z každej strany. Všetky možné ohrozenia človeka súvisia so samotnou podstatou človeka, teda toho, ako vystupujeme voči okoliu a samým sebe. Globálne problémy nemožno od seba celkom oddeľovať, pretože ich príčiny sú často prepojené, ale v rámci kategorizácie a komunikácie s verejnosťou je to pochopiteľne potrebné.

Okrem rúcania hodnotových rebríčkov, myslím si, že ohrozením pre ľudstvo číslo jeden je klimatická zmena. Veľmi rýchla klimatická zmena je existenčná hrozba hlavne pre nereálnosť komplexnej adaptácie na ňu.
Ak by dopadla zle, ľudstvo nemusí existovať v prijateľných podmienkach už o niekoľko desaťročí, možno až o niekoľko storočí.
To sa mi teda zdá ako najbezprostrednejšia hrozba. Do tohto problému zahŕňam aj širšie environmentálne témy, ako masové vymieranie druhov a znečistenie prostredia, ktoré by pre nás mohli byť veľmi nebezpečné.

Myslím si, že na druhom mieste je hrozba jadrového/atómového konfliktu, zámerného alebo nechceného, ktorá rovnako predstavuje existenčnú hrozbu. Isté obavy mám aj z nových technológií, vecí, ako všeobecná umelá inteligencia, nanotechnológia. Umelá inteligencia musí byť využívaná striktne na humánne účely a pod absolútnou kontrolou, aby sa nevzdialila z tejto polohy, inak je hrozbou.
Ako dosiahnuť terapeutický efekt v kontexte ohrozenia planéty a ľudstva, teda v zmysle terapie pre ľudstvo ako celok, nie je jednoduché.

Dôležité si je uvedomiť, že ak padneme do pascí, nastavených nami samými, našimi neuspokojenými ambíciami, nedosiahnuteľnými túžbami a podobne, asi ťažko sa z toho dostaneme. Takisto je potrebné pracovať na osobnostnom rozvoji.
To však ešte nestačí, treba prijať globálne opatrenia po dohode čelných politikov všetkých krajín na svete. Načo by sme boli politicky korektní, keď nám v skutočnosti hrozí zánik?

Samo-deštrukčné aktivity ľudstva nemôžeme prehliadať. So zmenou musí však začať každý sám od seba – od neodhadzovania smetí na zem, cez recykláciu, ale aj intenzívnou starostlivosťou o seba, zdravým životným štýlom a prevenciou až po záujem o druhých.

Dušan Piršel

Tiež mám obavy… V dlhej evolúcii Zeme už ľudstvo prežilo viaceré globálne katastrofy a aj drastické zmeny klímy. Dobu ľadovú u nás v Európe spomeniem len pre istotu. Ale tým, že to ľudstvo doteraz prežilo, preukázalo, že je (bolo) adaptabilné a životaschopné. Proste, ako celok sa zrejme nechovalo hlúpo.

Mám obavy, lebo si nie som istý, či už nie je pragmatická adaptabilita ľudstva paralyzovaná momentálnou hlúposťou. Čo mám na mysli? Vo filme Forrest Gump hlavný hrdina patril do kvadrantu „vie že nevie“ a svoj inteligenčný hendikep eliminoval múdrou schopnosťou držať sa stranou a tešiť sa, že syn je šikovný a časom veci vyrieši.

Mám obavy, že dnešná vládnuca generácia je nielen dosť hlúpa, aby urýchlila globálnu katastrofu, ale chýba jej aj tá štipka Gumpovskej múdrosti, aby sa sami odpratali stranou, keď im veci začínajú prerastať cez hlavu. Dúfam však, že sú aj babráci a nedokážu dokončiť začaté dielo až do konca. V tom je nádej, že tá mladšia šikovnejšia generácia hádam zachráni, čo sa dá.