Ilustračný obrázok: Pixabay
Korjacky folklór (Kamčatka) s naratívom boja syna Stvoriteľa so zlým duchom, a so šamanským prvkom v obraze Veľkého Havrana, zapísaný v roku 1900 ruským antropológom V. I. Jocheľsonom, preložený z anglického originálu Eme’mqut and the Five-headed Kamak, pre slovenské publikum prvýkrát.
Bolo to v čase, keď žil Veľký Havran. Ememkut povedal: ,,Chcem navštíviť Slnko“ a vyletel nahor. Keď prišiel hore, Slnko sa pýta: ,,Čo tu chceš?“
,,Prišiel som si s tebou zmerať sily.“
Strieľali z luku, nosili kamene, behali. Vo všetkom zvíťazil Ememkut. Slnko však hovorí: ,,Hoci si ma vo všetkom prekonal, nedokážeš získať dcéru päťhlavého Kamaka.“
Ememkut sa zarmútil, vrátil sa na zem, zadumane ľahol na pričňu, mlčal a nejedol žiadne jedlo.
,,Prečo si taký skleslý?“, pýta sa ho otec, vzal bubon a začal šamaniť. Zrazu položil dlaň na bubon a vraví: ,,Teraz tam už môžeš ísť.“
Ememkut sadol na čln a odplával na druhý breh, kde pristál. Bolo tu veľa horských oviec. Všetky ich zjedol, prišiel pred Kamakov dom, tu sa vyprázdnil 1a kým Kamak jedol jeho trus, Ememkut mu medzitým unášal dcéru. Kamak zbadal únos dcéry a Ememkuta prehltol, ale nezabil, pretože Ememkut mu rýchlo prešiel cez žalúdok a vyletel von. Znova ho Kamak prehltol, no Ememkut rýchlo prešiel cez žalúdok a vyletel von. Toto sa zopakovalo päťkrát. Na piaty raz ho Ememkut zabil a dievča si vzal so sebou domov. Mladá žena vyprázdnila vzácne medené krúžky a korálky. Zhromaždili ich a zbohatli. Časť tohto bohatstva vymenili sa jeleňov.
V deň svadby sa zhromaždili všetci susedia, aby si pozreli nevestu zblízka. Bola taká krásna, až sa všetci pri pohľade na ňu zachveli a padli na zem mŕtvi. To je všetko.[1]
[1] JOCHELSON, W. 1905. The Koryak. Religion and Myths. № 128. New York: Leiden, s. 323 – 324.
Preklad: Sonka Valovič Sazama
