Ilustračný obrázok: Pixabay
Folklór grónskych Eskimákov (Grónsko) s naratívom paralelného vzniku nebeských svietidiel, preložený sovietskym folkloristom G. A. Menovščikovom z ruského originálu Солнце и луна , pre slovenské publikum prvýkrát.
Hovorí sa, že kedysi dávno bola u ľudí hra zhasínania lámp. Hrali ju pri tlejúcich fakliach, a keď zhasínali, mládenci alebo dievčence mazali čiernymi sadzami tých, ktorí im boli srdcu najbližší. Tak sa ľudia kedysi hrávali. Nakoniec, ako sa hovorí, bol medzi nimi mládenec, ktorý sa zaľúbil do svojej mladšej sestry a pri tejto hre ju chcel natrieť sadzami. Obaja sa s fakľami naháňali v kruhu okolo snežného domu veľmi dlhý čas dovtedy, pokiaľ sa starší brat nepotkol a nespadol, pričom sa mu fakľa udusila v snehu. S fakľou od sadzí bežal za svojou sestrou, až kým sa nepremenil na vychladnutý mesiac. Keď to sestra zbadala, premenila sa na slnko, aby stále žiarila a hriala jeho srdce naveky. Koniec.[1]
[1] МЕНОВЩИКОВ, Г. А; БРАГИНСКИЙ, И. С; МЕЛЕТИНСКИЙ, Е. М. 1985. Cказки и мифынародов Востока. Москва: Наука, c. 484 – 485.
Preklad: Sonka Valovič Sazama
Pridaj komentár