Ilustračný obrázok: Pixabay

Čukotský folklór (Čukotský polostrov) s naratívom opätovného dobývania nebeských svietidiel demiurgom, zapísaný v roku 1896 ruským etnografom V. G. Bogorazom, preložený z ruského originálu Тот-темwáтқен пыӈыl. О началѣ творенiя вѣсть, pre slovenské publikum prvýkrát.

Kedysi dávno nebolo ani slnka, ani hviezd, ani úsvitu. Kele schoval slnko aj hviezdy. Len jeden detský mak visel na oblohe. Priletel Havran a odniesol ho so sebou. Nazlostila sa žena: ,,Prečo radšej Havran netvorí vesmír a kradne cudzie veci, naničhodník?!“

Jarabica a Snehuľka sa obrátia k Havranovi: ,,No, pôjdeme!“

Hovorí Havran Jarabici: ,,Prebi tmu!“ Začala prebíjať tmu, pričom si dolámala obrovský zobák a odvtedy ho má maličký.

Hovorí Havran Snehuľke: ,,A teraz ty!“ Začala prebíjať tmu, pričom si dolámala obrovský zobák a odvtedy ho má taktiež maličký.

Hovorí Havran: ,,Teraz ja!“, dvakrát udrel zobákom a úsvit v mocnom lúči prerazil tmu.

Vzlietol Havran a uvidel hojdajúci sa dom, v ktorom býva Kele, dym vychádza z komína. Pýta sa hojdajúceho domu: ,,Prečo sa kolíšeš? Zastav!“

Dom sa prestal kolísať, ustal. V dome je mladé dievča, hrá sa s loptou.

,,Nu-ka! Teraz ja!“, prihovára sa Havran, na čo ona odpovedá: ,,Nedám!“

Lopta odskočila. Vidí to Havran, rýchlo ju schmatol a dievčine ticho povedal: ,,Plač!“

Z plných síl udrel po lopte, lopta sa rozbila na tri časti, ktoré vyhodil čo najvyššie.

,,Pozri hore!“, vraví dievčine. Na nebi zažiaril mesiac i hviezdy, a takmer v tom istom okamihu zaliali celú zem slnečné lúče.

Z domu vyšla matka dievčiny, rozzúrene jej zviazala nohy remeňom a hodila z útesu do rozbúrených morských vĺn. Pri páde dievčine narástli obrovské tesáky, začala sa brániť, remeň roztrhla a zmenila sa na mroža.

Hľadá otec dievčinu, nájsť ju nemôže. Zrazu sa dovysoka zdvihli morské vlny, zaburácal hlas: ,,Teraz si žite bezo mňa! Teraz si žite sami! Koniec.“


БОГОРАЗЪ, В. Г. 1900. Чукчи. Материалы по изучению чукотского языка и фольклора, собранные в Колымском округе. Санкт-Петербург: Типография Императорской Академии наук, c. 162 – 163. Preklad: Sonka Valovič Sazama

Starší článok

Ján Šimonovič: MIER (báseň)

Novší článok

Auróra


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *