V parku sa hrajú deti,
sú milé a sú krásne
ako najlepšie z najlepšieho
(čoho ani niet)
vyložené zo všetkých z nás.
V parku sa hrajú deti,
že sú už oteckom i mamou,
sú veľmi dôkladné a sú dobré
(ako to ani nie je možné)
v obkolesení ako plotom
naším krútením hlavami.
V parku sa hrajú deti,
do hry im voňajú všetky zelinky
akoby veľmi rady voňali.
V parku sa hrajú deti.
Tak akoby nevedeli, čo robia,
všetky nám dajú všetkým
preplnenými očičkami
a prázdnymi rúčkami
(závratnú)
strašnú otázočku.
V parku sa hrajú deti,
ich hra je ako niečo potrebnú chvíľku
konkrétne ostávajúce na svojom mieste,
obdivovateľné,
i nepozornosťou zrútiteľné.
Pridaj komentár