Ilustračný obrázok: Voľba Herakla, autor: Annibale Carraci (1560-1609), zdroj: wikipedia
Stádo obra Geryona
(Úloha desiata)
Poslať ho kamsi na kraj sveta,
Nenájde odkiaľ cestu späť…
Špinavé plány Eurysth splieta,
Začína kráľa všetko škrieť…
S radosťou by sa chlapa zbavil,
Nebezpeč naňho neplatí.
Vráti sa čoraz v lepšom zdraví.
Pre stádo šle ho rohatých…
Pre stádo obra Geryona
Z Erythejského ostrova.
S Héraklom kráľ sa nepokoná,
Osudom pred sa neschová.
Zo smrtných nik tam nikdy nebol,
Nástrah je cestou viac než dosť.
Objíma kde sa s morom nebo,
Vítaný nie je človek hosť.
Ókean neží Eurytheu –
Ostrovu nohy obmýva.
Došiel ak by kto k tomu cieľu,
Vrátiť sa nemá zaživa.
Na plecia hodí kožu leva,
Do ruky kyjak uchopí,
Athéna síl mu do nôh vlieva,
Došiel by kraja Európy.
Po zemi kráča, hneď sa plaví,
Obetné drží obrady.
V Líbyi Antai nepozdraví,
Cestu mu náhle prehradí.
…………………………………….
-Postojže, pútnik olevený!
Svaly si merať budeme.
Antaios, obor Matky Gaiy,
Nasáva sily od Zeme.
-Na Západ pôjde taký iba,
V zápase mňa kto nabije.
Antaios z cesty neuhýba.
Nebudú biť sa na kyje.
Odložia z tiel si zverie guby,
Oprie sa telo o telo,
So svalom sval sa obrov snúbi,
Dva páry nôh sa zaprelo
Do zeme tvrdej ako skala,
Hadia sa ruky po drieku,
Stískajú…nik z nich neustáva,
Jedného slova nerieknu.
Nezmáha jeden, druhý ani
Obrieho svojho súpera,
Probujú silu prstov dlaní…
Cícerkom pot z nich vyviera.
Héraklés nohu Antaiovi
(nedával pozor) podkladá.
Po dychu obor chvíľu loví,
Dopadne sťaby na hada –
Vyskočí ani uštipnutý.
Pocíti nových prílev síl.
Héraklés obra znova zrúti,
Znova sa Antai vymrštil!
Pochopí borec, že Mať Gaia
(Predsa len je to Diov syn)
Synovi Svojmu silu vlieva.
Hrdina húta: -Ako s ním?
Nadvihne soka dovysoka –
Nohami pláva v povetrí –
Zovrie mu hrdlo prstov svorka,
Héraklés silou nešetrí.
Vypustí Antai dušu z tela.
Matka „Gé“ si ho odloží.
Nie tak to Héra asi chcela…
Pútnik náš siahne po koži…
Nebolo aby smutno vdove
Po Antaiovi – Tingide,
Héraklés (Veď je tiež len človek)
Na ďalšiu púť než odíde,
Uteší ženu švárnu, mladú –
Sofana stvoria v spomienku.
Vo svete mravy také vládnu –
Berie si víťaz milenku…
Nad obrom iba rukou mávne –
Vietor sial, búrku zožína.
Ókean ešte v nedohľadne.
Ďalej sa teda pohýna.
……………………………………
Po ceste ničí háveď, hady,
Netvory, tvory, paskudy.
Víno mu s farbou krvi ladí,
Olivy sadí pre ľudí…
Afriky konča úzka šija
Ókean delí od mora.
Vyrazí prieliv jeho kyjak,
Vzpriami dva stĺpy dohora –
Na každej strane po kameni –
Úžinou lode poplávu.
Ókean – starec vlny pení,
Hlavu má z neho boľavú.
K poludniu deň svoj chrbát kloní,
Afrikou sála páľava,
Hélios honí záprah koní,
Oblohu plameň zdoláva.
Héraklés oheň do pŕs loví,
Horúčkou takmer nedýcha.
Vysiela strelu k Héliovi,
Do päty nech ho popichá.
Hélios prijme pozdrav zdola,
Po duši mu je hrdina.
Ku sebe čln svoj zlatý volá,
K Západu voz sa pohýna,
…………………………………
Vydá sa zrána na púť nebom
Hélios v svojom kočiari.
Podelí všetkých božským chlebom,
Oblohu zlatom ožiari.
Dovezú kone svojho pána
Večer čo večer k Západu.
Otvára náruč nočná brána,
Do rána kone vychladnú.
Hélios pätí v zlatom člne,
Ókeanom sa vracia späť,
Podáva loďku vlna vlne,
Do tmy sa halí Boží svet.
Zaránky opäť na Východe
Eóna víta Hélia.
Pobozká Deň pri jeho zrode,
Do vlasov si ho povíja.
…………………………………..
Héraklés hľadí, hučí more,
Lámu sa vlny o skaly.
Nevidieť ostrov na obzore.
Héliov čln sa dovalí…
Odpustí Boh mu jeho strelu,
Prchkú má Helén letoru,
Pomaly mlyny Božie melú,
Dostať sa treba k ostrovu.
Ókean duní ostoosem,
Ľudský hlas v hluku zaniká.
Hélios zlatý čln mu pošle,
Možno aj Diov na príkaz.
Preplaví nech ho ta, kde hnáty
Nestáli nikdy človeka.
Hélios slnné nebo zlatí,
Diov syn leva navlieka.
Dotkne sa nohou Erytheie –
Orthos sa naňho vyrúti,
Trhá mu z tela zdrapy levie
Pes krvožerný, mrzutý.
Dve hlavy doňho dorážajú –
Potvora cerí zubále.
Héraklés siaha na čugaňu –
Menej má pes jak na mále.
Na pomoc psisku Eurytion
Zaraz sa ženie od čriedy.
Zájde aj obor jeho kyjom,
Rebrá mu trochu preriedi.
Osirie stádo bez kraviara,
Héraklés sa ho ujíma.
Zabučí ´kási krava stará,
Prebudí obra Gerya.
Tváre tri, trupy, po tri páry
Vytŕča obru rúk aj nôh.
Ženie sa brániť svoje kravy,
Vystrelí lukov naraz z troch.
Odrazia sa od levej kože
Obrove strely do zeme.
Hérakla šípom nepremôže,
Bojuje šuhaj húževne.
Ovzduším sviští Jeho strela
Hydriným s jedom na špici.
Geryon viac sa nepozbiera,
Tečie mu oko po líci.
Zahodí zbrane na pastvine,
Útočí troma pármi rúk,
Naslepo nimi mláti, bije…
Namále má aj Valibuk…
Athéna doňho silu vlieva,
Uchopí borec ťažký kyj –
Jaseňového šajtu dreva,
Smrtný mu úder zasadil.
Zaženie stádo do prístavu,
Na zlatý čln ho nalodí.
Cez vodu prejdú trblietavú…
Akurát slnko zachodí…
Navráti loďku Héliovi,
Prinesie bohom oferu,
Súmrak sa spúšťa fialový,
K spánku sa kravy poberú…
…………………………………..
Vyspí sa črieda doružova,
Héraklés s nimi domodra.
Bičiskom praská zas a znova,
Zdržiavať sa tu nehodlá..
Poženie kravy po pobreží
(Iberi ešte neboli).
Na Východ odtiaľ cesta beží,
Spásajú trávu po poli.
Jedného rána kravy ráta…
Rohaňa zmizla zo stáda!
Sikuli nie sú s Grékmi bratia –
U kráľa ich ju vyhľadá.
Bráni sa Eryx, vyhovára…
-Bohvie, kde sa tu nabrala…
Škaredá jedna krava stará..!
Neberúc ohľad na kráľa
K zápasu dôjde mužmi medzi,
Božská krv v oboch koluje.
Poseidón v Erykovi väzí,
V Héraklu Zeus panuje.
Padnú si sťaby do náručia,
Zaboria nohy do pôdy,
Mliaždia sa chlapi, kravy bučia,
Dlho sa víťaz nerodí…
Héraklés spraví výpad prudký,
Uchopí kráľa v podprsí,
Zvierajú šiju jeho prsty…
Nakoniec dušu vypustí…
…………………………………….
Chýba pol ešte milénia,
Založený bol aby Rím.
Pod Palatínom Kákos zbíja,
Prechodu nedá pocestným.
Jaskyni v tmavej na pahorku
Prebýva zbojník v pelechu.
Prežuje človek kôrku horkú,
Vystrojí ak mu neplechu.
Dobytok kradne, hluší ľudí,
Vyzdobí plot si lebkami.
Nejeden viac sa neprebudil,
Kyjakom ak mu zachmalil.
Héraklés stádo Geryona
Necháva, nech sa popasie…
V kradení kráv je Kákos doma –
Ide mu to jak po masle.
Za chvosty ťahá býky štyri,
Štyri k nim kravky pripojí.
Hérakla zmätie v prvej chvíli –
Začína stopa pri hnoji…
Začína stopa pred pelechom…
Pri čriede končí na paši…(??)
Héraklés zájsť sa môže smiechom,
Bučaním keď sa ohlási
Kravička jedna od Kákosa.
Nájde ju hravo bez stopy.
Ostatné tiež sa domov prosia.
Héraklés Káka uchopí,
Polapí Kákos syna Dia,
O hlavu hlavu otĺka,
Jeden sa raz, raz druhý zvíja,
Tlčú sa ani jablká.
V zásobe sily habadeje,
O život boj sa začína.
Cícermi pot sa telom leje,
Héraklés schmatne zlosyna…
Remesla svojho majster znalý
Rukami ide po hradle –
Uškrtí Káka, na zem zvalí
Zbojnícke telo natvrdlé.
……………………………………
Dobytok ženie popod vrchy,
Iónskeho mora čuje šum…
Naraz sa kravy porozpŕchli –
Akoby prišli o rozum!
Uteká každá, dych čo stačí –
Tá do lesa, tá po lúke,
Rúti sa iná po bodľačí,
Žiadna mu neide poruke.
Héraklu nový pozdrav Zhora –
Héra mu palce nedrží –
Šialených kráv sa nemoc volá…
Od strže behá ku strži,
Kravičky zháňa dohromady,
Po jednej zhrčí do čriedy.
Sám musí dať si s nimi rady.
Posledný býček nezbedný
Pokorne skloní svoju šiju…
Pred nimi rodná Hellada.
Inakšie doma vlci vyjú,
Inakšie Slnko zapadá…
…………………………………….
Prebudí ráno Eurysthea
Geryonovo stádo kráv.
Mriavka- mu zimo- chrbtom behá –
Hérakla zazrie opodiaľ.
Preráta kravy, všetky či sú,
(Započul čosi o Hére…)
Zaslúži či si otrok misu,
Alebo preč ho poženie.
Zrátajú nohy, delia štyrmi…
S výsledkom kráľ sa spokojí.
-Odo mňa pozdrav vrelý prijmi, –
Héraklés k nemu hovorí.
-Splnil som úloh tvojich desať –
V Božej tak stálo dohode.
Mal by som teraz slúžiť prestať,
Tirynthu vládnuť v pohode.
Napália slová Eurysthea:
-Čo si to otrok dovolí?!
Strelil si capa! Trafil vedľa!
Splnené všetky neboli!
Iólaos v Lerne pomáhal ti –
Hydra sa teda neráta!
Augeiás za chliev mal ti platiť!
-Nebola ale výplata!
-Keby však bola, zobral by si –
Navrhol sám si taký kšeft!
Úlohy dve mi teda visíš –
Vyplníš tie ak – bež kam chceš!
……………………………………….
Hovädzie stádo Geryona
Dostane Héra v obetu.
Nie každý kráľ má všetkých doma,
Myšlienky vždy sa prepletú…
Géryonés / Geryon – obor s troma telami, syn obra Chrýsaora (ktorý vyskočil z tela zabitej Medúzy) a Ókeanovny Kallirhoé,
Orthos – dvojhlavý pes, potomok stohlavého obra Tyfóna a položeny – polohada Echidny z
Erythea – ostrov (neidentifikovaný), niekde za SZ cípom Afriky,
Antaios / Antai – obor, syn Matky Gaiy (Zeme) a boha mora Poseidóna, Gaia – vyslov Gé, alebo Géa,
Héraklove stĺpy = Gibraltár, podľa mýtu pevninu prerazil Héraklés a tak vznikol prieliv,
Hélios – slnečný boh,
Eós / Eóna – bohyňa rannej zory, Auróra,
Eurytion – obor, bližšie neurčený,
Iberi – obyvateľstvo Pyrenejského poloostrova,
Sikuli – pôvodné obyvateľstvo Sicílie,
Eryx – syn Poseidóna a bohyne lásky Afrodity, pôsobil na Sicílii,
Kákos – syn boha ohňa Héfaista, žil v jaskyni pod Palatínom (pahorok v Ríme)
D r a g o jeseň – zima 2012/2013
