Ilustračné foto: Marián Moravčík

Zúfalstvo, ktoré sa cieľavedome živí vlastnými fantasmagóriami, neodvratne vedie spisovateľa k totálnemu porušovaniu zákonov božských i ľudských a k teoretickej i praktickej zlomyseľnosti. Slovom, v myslení nadobúda prevahu ľudský zadok. Prepáčte mi tento výrok a nepozastavujte sa nad ním. Človek, opakujem, sa stáva zlomyseľným a jeho oči nadobúdajú nádych očí odsúdencov na smrť. Neodvolám ani slovo z toho, čo tu hovorím. Chcem, aby moju poéziu mohlo čítať štrnásťročné dievča.

Skutočná bolesť sa nedá porovnať s nádejou. Hocijaká veľká bola by bolesť, nádej ju vždy o sto lakťov prevýši.

***

Tí, čo vnášajú do literatúry anarchiu pod zámienkou novátorstva, zamotávajú sa do nezmyslov.

***

Kritika má útočiť na formu, nikdy nie na podstatu vašich myšlienok a viet. Podľa toho si počínajte.

City sú najneúplnejšou formou myslenia, akú si len možno predstaviť.

Voda všetkých morí by nestačila na to, aby zmyla škvrnu po krvácajúcom rozume.

Preložil: Ľubomír Feldek

Starší článok

Jevstafjev: K americké agendě…

Novší článok

Útok USA – odpověď Íránu – dvě strany války


Jedna odpoveď na “Isidore Ducasse comte de Lautréamont: O poézii (úryvky)”
  1. blbíš Avatar
    blbíš

    No co k tomu:
    „Skutočná bolesť sa nedá porovnať s nádejou. Hocijaká veľká bola by bolesť, nádej ju vždy o sto lakťov prevýši.
    podotknout, prispievovateľi?
    Zřejmě píšete o jiné bolesti, nikoli té „skutočné“ … a jestli ano, tak ani náhodou…“ o sto lalťov prevýši“. Přeji vám a modlete se, abyste ji nemusel ověřovat / zažívat na vlastní kůži.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *