Vy ženy, čo bydlisko máte na úpätí tatranských hôr,
čo sídlite na brehoch riek od Moravy na východ k Ungu;
vy tiež kol mútnej Tisy, čo ste z našeho povstali rodu,
vy všetky na moje počujte slovo!
Toto vám hovorím:
Odkedy rechtor náš v hornatom Gemeri čítať ma naučil v knihách,
a najmä pozdejšie, keď som sa po školách túlaval cudzích,
a ešte pozdejšie, keď som chlieb mohol jesť národov rôznych:
vždy som len to badal, že sme my otroci, otroci krotkí.
Prečo vy otrokov rodíte na svet?

Vyšlo v zbierke Voľný verš v slovenskej poézii, Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1983

Ilustračné foto: Marián Moravčík

Starší článok

Kde sa vzal „medzinárodný poriadok založený na pravidlách“?

Novší článok

O neúspěchu protiofenzívy a nemanželském synovi ukrajinské demokracie


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *