Ján Kostra: Zacnelo sa mi

Zacnelo sa mi po šípovom kríku
na druhej strane zemegule – v stráni,
keď roztváral sa v rose na svitaní
vo vetríku
kvetenstvom uhrančivých ruží planých.

Zacnelo sa mi po tebe,
po žitnom poli,
po chlebe,
po chlebíku,
čo voňal hlinou z tvojich dobrých dlaní.

Zacnelo sa mi po šípovom kríku
na druhej strane zemegule – pri Váhu.
Po kríku, ktorý stúpal do svahu.
Po bosých nohách doráňaných.
Po nohaviciach roztrhaných.
Po nožíku.
Po chuti hliny na jazyku.

Zacnelo sa mi po šípovom kríku
na druhej strane zemegule, v stráni,
kde vietor naťahuje harmoniku
na nôtu textov dosiaľ nespísaných.