Jean Cocteau: Stopky listov

Ako sa krútia stopky listov
a ako v tichu ústrania
váhajú stoly špiritistov,
zriem múzy chvieť sa za rána.

Prvá tká, nitky triedi druhá
a tretia vniká v biely list.
Len krivky v plátne ako dúha
rozhodnú, kadiaľ musíš ísť.

Ak stratím priazeň poézie
a nedôjdem už do cieľa,
zrazu ma neúprosne zbije
brčkavá hlava anjela.