Dušan Piršel v tomto týždni otvoril veľmi príťažlivú tému o hudobných textoch. V čase, keď sme vyrastali, bola menšina piesní v rozhlase takých, ktoré boli len ľahkého žánra, do tanca alebo len ako zvuková kulisa. Piesne spravidla niesli určité posolstvo vyjadrené v texte a emotívne doplnené hudbou. Mnohé boli nadčasové a niesli viacvrstvové posolstvo. A niektoré, ako to spravidla umenie robí, niesli posolstvo, ktoré nám prekvapujúco môže niečo povedať práve dnes.
Outside the storm clouds gathering
Moved silently along the dusty boulevard
Where flowers turning crane their fragile necks
So they can in turn reach up and kiss the sky
They’re driven by a strange desire
Unseen by the human eye
Someone’s calling
I remember when you held my hand
In the park we would play
When the circus came to town
Look over here
Outside the circus gathering
Moved silently along the rain-swept boulevard
The procession moved on, the shouting is over
The fabulous freaks are leaving town
They’re driven by a strange desire
Unseen by the human eye
Someone’s calling
The carnival is over
We sat and watched
As the moon rose
For the very first time
Vonku, valia sa búrkové mračná,
ticho sa šinú ponad zaprášené námestie,
kde kvety, vypínajúc svoje krehké stonky,
jemnými lístkami ukladajú bozky na oblohu.
Vedie ich neznáma túžba,
čo človek iba vytuší.
A v diaľke znie čísi hlas.
Spomínaš si, ako sme sa držali za ruky
a naháňali sa v parku,
keď do mesta prišiel cirkus?
Pozri, ešte je tu!
Vonku, valia sa cirkusové vozy,
ticho sa šinú ponad búrkou zmyté námestie.
Sprievod sa pohol, huriavk stíchol,
tie čudné tvory budú čoskoro preč.
Vedie ich neznáma túžba,
čo človek iba vytuší.
A v diaľke znie čísi hlas.
Karneval sa skončil
Sedeli sme a hľadeli,
ako vychádza mesiac
po celkom prvý raz.
Preklad: Marián Moravčík
Pridaj komentár