Kedy zachránia úrokové sadzby a inflácia ekonomiky EÚ?

Výborný rozbor.
Jedna metodická poznámka. Tieto ekonomické modely a rovnice sa nedajú používať mechanicky. Skutočne im treba do hĺbky rozumieť. Lebo je veľký rozdiel, či je niektorý symbol v rovnici premennou alebo parametrom. A je nutné rozlišovať, ktoré prvky v rovniciach sú nezávislé a ktoré vzájomne závislé.

Napríklad vzťah medzi infláciou a peňažným agregátom M.
Ony sú štatisticky korelované, ale rozhodne nie ľubovoľne a nie obojsmerne. Napríklad keď stúpajú ceny, tak je väčší dopyt po pohotových peniazoch a to je impulz na rast M. Ale naopak to nefunguje. Jednotlivé obchodné subjekty nemajú žiadne priame a bezprostredné informácie o hodnote M a neprispôsobujú jej ceny. Obchodné firmy majú rôzne cenové stratégie. Pri nákladovej stratégii s prirážkou nie je vôbec dôvod ani možnosť brať ohľad na M pri stanovovaní vlastnej ceny. To sa deje až druhotne reakciou na rast vstupných nákladov.

Sú však na druhej strane firmy, ktoré majú principiálne stratégiu maximalizácie svojich cien. Typicky sa to týka luxusných a značkových produktov, ktorých predajná cena je často rádovo vyššia ako výrobné a režijné náklady spolu. Tá stratégia je známa ako „lízanie smotany z trhu“ a presne túto stratégiu na nás použili farmaceutické firmy pri predaji vakcín proti kovidu.
Alebo ešte inak – týmto firmám ide o „podiel na peňaženke“ zákazníkov a ony sú priamo zainteresované na tom, aby poznali veľkosť ponuky peňazí, a dokonca aj na tom, aby trvale rástla.
Moje presvedčenie, na rozdiel od „ekonómov“ SaS je také, že infláciu nespôsobujú vlády „tlačením peňazí“, ale veľké firmy svojou žravou obchodnou stratégiou.

Po zverejnení svojho dodatku na stránke prof. Husára som od neho dostal mailom tento prehľad: