KOMENIÁDA

Ilustračný obrázok: pixabay

POĎ, DIEŤA, UČ SA MÚDRYM BYŤ.

(Táto veta zdobila budovu Národnej  školy 

vo Veľkých Ozorovciach, kde som bol kedysi 

malým žiačikom.)  

Nad cestami, čo prejdem pešky
či na autách, jak hviezda svieť,
trojročie mojej esvéešky,
keď príde mi raz osamieť
a srdce bude stonať hladom.
Nech nezúfam pod ťarchou bied, 
nech zaprú sa do mojich ladov
priateľstva lúče z oných liet. 
 
Mikuláš Kasarda, 1967, 

pre svojich žiakov na maturitný pozdrav.

Malý úlet v čase 

Cestami chodieval som pešky,
Nie je mi auto doména,
Zarástli detstvom kolobežky,
Svietili hviezdy bez mena. 

Stonalo srdce neraz hladom
Plakala duša na púšti – 
Život je honba za pokladom,
Ku ktorému ťa nepustí

Trojročie SVŠ-ky svieti
Prišlo mi občas osamieť
Spomienky chodia na výlety
Do lavíc našich školských liet.

 

D r a g o, 

jeden z mnohých žiakov 

Mikuláša KASARDU      

15072013, noc