Ušetri, básnik, hrdlo svojej piesne
a naň už nikdy, nikdy nestúpaj a nešliap!
Hodina tejto núdze vari nenávratne prešla,
i revolverov na hruď namierených presne.
Radšej čuš. Alebo zver ju túlavému
vetrisku. Nech ju dá na hociktorú stranu
žurnálu, s ktorým chodí k nášmu budovaniu,
lebo tá patrí k životu ako život k nemu.
a naň už nikdy, nikdy nestúpaj a nešliap!
Hodina tejto núdze vari nenávratne prešla,
i revolverov na hruď namierených presne.
Radšej čuš. Alebo zver ju túlavému
vetrisku. Nech ju dá na hociktorú stranu
žurnálu, s ktorým chodí k nášmu budovaniu,
lebo tá patrí k životu ako život k nemu.
Kedysi v začiatkoch našej socialistickej poézie myslel som si napríklad, že mať rád Apollinaira je zrada na Majakovskom, na komunizme. Ale komunizmus, to je priestor pre človeka, patrí k nemu všetko, čo človek nejako potrebuje. Dnes mi je jasné, že neexistuje problém komunizmus a Apollinaire, ale komunizmu s Apollinairom. Apollinaire patrí do komunizmu, pre človeka v ňom, a nezáleží na tom, že sám v svojej dobe bol ku komunizmu vlažný a možno ešte horšie, lebo jeho poézia patrí človeku.
(Laco Novomeský, 1964)
Pridaj komentár