„Spoznaj sám seba“, bolo motto starovekých mysliteľov a jedna z najdôležitejších filozofických otázok. Pripisuje sa aj Sokratovi a jeho nasledovníkom Platónovi a Aristotelovi, ktorí položili základy klasického antického školstva.
Je prinajmenšom zvláštnou iróniou osudu, že text rockovej skupiny Supertramp nastavuje zrkadlo nášmu západnému systému vzdelávania. Skutočne, v školách trávime podstatnú časť svojho života a učíme sa desiatky predmetov a jednotlivé znalosti sa ani nedajú spočítať, ale celé tie roky nás zriedka priblížia k tomuto najdôležitejšiemu poznaniu – k poznaniu vlastnej identity a vlastného poslania v živote.
Tejto piesni sme veľmi dobre rozumeli aj v časoch našej mladosti, ale ani vo sne nás nenapadlo, že o pár desaťročí bude jej text ešte aktuálnejší a že systém vzdelávania nielen že mladého človeka nepriblíži k hlbšiemu životnému poznaniu, ale ešte sa bude snažiť zničiť aj tú identitu, ktorú si dieťa osvojí prirodzeným pozorovaním seba a okolia. A že ich bude dokonca odúčať aj od prostej ľudskej logiky…
When I was young, it seemed that life was so wonderful
A miracle, oh, it was beautiful, magical
And all the birds in the trees, well they’d be singing so happily
Oh, joyfully, oh, playfully watching me
But then they sent me away to teach me how to be sensible
Logical, oh, responsible, practical
Then they showed me a world where I could be so dependable
Oh, clinical, oh, intellectual, cynical
There are times when all the world’s asleep
The questions run too deep
For such a simple man
Won’t you please, please tell me what we’ve learned?
I know it sounds absurd
Please tell me who I am
I said, now, watch what you say, they’ll be calling you a radical
A liberal, oh, fanatical, criminal
Oh, won’t you sign up your name? We’d like to feel you’re acceptable
Respectable, oh, presentable, a vegetable
Oh, take, take, take it, yeah
But at night, when all the world’s asleep
The questions run so deep
For such a simple man
Won’t you please (oh, won’t you tell me)
Please tell me what we’ve learned?
(Can you hear me?) I know it sounds absurd
(Oh, won’t you tell me) please tell me who I am
Who I am, who I am, who I am
Keď som bol žiak, bol môj svet taký zázračný
nádherný, radostný, priezračný.
Aj vtáci na stromoch spievali omamne,
ihravo, veselo, iba mne.
V školách ma učili, ako mám rozmýšľať logicky,
abstraktne, odborne, prakticky.
Spoznal som svet, kde som mohol byť klinikom,
dekanom, právnikom, cynikom…
Ale večer, keď všetci ľudia spia,
otázky občas ma trápia,
nezvládam ich rozumom
Čo keby ste mi vysvetlili konečne,
aj keď vám to znie smiešne:
Povedzte mi, kto som…
Daj pozor na reči, lebo ťa označia: radikál,
liberál, fanatik, kriminál.
Ráčte sa podpísať, aby sme vedeli, že ste človek náš,
vážený, solventný, papaláš.
Že ste náš…
Ale posledné okno keď zhasína
a takmer spí už celý svet
trápi ma otázka podivná,
že na ňu nemôžem odpoveď
nájsť svojim prostým rozumom.
Povedzte, čo sme sa učili,
v prednáškach, skúškach celý čas?
Kam múdrosť sme si ukryli,
keď doposiaľ ešte, prosím vás,
sám neviem, kto vlastne som?
Preklad: Marián Moravčík
Pridaj komentár