O tom, máloktorého panovníka môžeme označiť za vyslovene dobrého alebo úplne zlého.
Pápež Julius II. sa rozhodol, že v talianskych mestách, ktoré patrili k cirkevnému štátu, zosadí všetky vládnuce kniežatá. V roku 1505 v rámci tohto plánu, vytiahol s vojskom proti Bologni, aby odtiaľ vyhnal rod Bentivogliovcov, ktorí tam vládli viac ako storočie. Potom sa vydal do Perugie, aby zosadil samovládcu Giovanpagolu Baglioniho. Na túto cestu sa vydal bez meškania a ani nevyčkal na to, kým ho dostihne vojsko. Do mesta, po zuby ozbrojeného, vstúpil bez ochrany, len v sprievode kardinálov. A čuduj sa svete, Baglioni sa mu podriadil a pápež v Perugii nastolil vlastného miestodržiteľa.
Nikto vtedy nedokázal pochopiť, prečo dovtedajší vládca neskolil svojho nepriateľa jedinou ranou a neuchvátil pre seba bohatú korisť (kardináli mali so sebou bohatý náklad pokladov) a zároveň večnú slávu, lebo bol to inak muž úplne cynický, ktorý žil v krvismilnom zväzku s vlastnou sestrou a z panovačnosti bez mihnutia oka dal zavraždiť bratranca aj synovca. Nikto v tom nehľadal nič šľachetného a žiadny akt ľudskosti, a vo svetle pápežovej odvahy sa všetci zhodli, že to bola čistá zbabelosť.
Táto udalosť je príkladom, že ak zlý človek urobí niečo, čo je na pohľad ušľachtilé, príčinou nie je dobro, ale nedostatok dôslednosti, keď dotyčný nedokázal svoje dielo dotiahnuť až do konca.
Giovanpagolo Baglioni mal jedinečnú príležitosť postarať sa o svoju nesmrteľnosť tak, že by ako prvý ukázal prelátom, ako málo úcty si zaslúži ich vláda a súkromný život. Týmto jediným činom by v očiach histórie vyvážil svoje dovtedajšie zločiny. Nedokázal však zozbierať dostatok odvahy a preto navždy zostane zastretý tieňom opovrhnutia a zabudnutia.
Dodatok Mariána Moravčíka
Vidím ten príbeh aj z perspektívy pápeža. Ono väčšinou nestačí verejne ohlásiť svoje zámery, nestačí mediálny tlak a virtuálna realita. Napokon treba prísť a urobiť aspoň ten jeden rozhodujúci čin. Nestačí, keď tlač o slovenských hokejistoch píše, aké majú tentoraz dobré mužstvo a že s každým môžu hrať rovnocennú hru. Napokon musia vyjsť na ľad a tri tretiny vyhrať.
A Robert Fico by tiež neurobil zahraničnú politiku na všetky strany len cez tlačovky a sociálne siete. Napokon muselo dôjsť na to, že letel do Pekingu, Brazílie aj do Moskvy.
Pridaj komentár