O tom, že vyšší hodnostári nesmú nikdy pohŕdať tými, čo sú v nižšom postavení.
Rimania si potrpeli na slávu a pocty, ale netolerovali pýchu, ktorá by včerajšiemu vojvodcovi bránila, aby sa v nasledujúcej bitke stal nižším veliteľom, alebo aby odmietal plniť rozkazy toho, komu ešte včera velil.
V moderných republikách sa tejto múdrej skromnosti nedržia a napríklad v Benátkach je bežné, že kedysi významný muž sa zdráha prijať nižší úrad. Voči jednotlivcovi to je možno čestný prístup, ale rozhodne to nie je na prospech republiky.
O čo dôveryhodnejšie predsa pôsobí človek, ktorý prejde z vyššieho postavenia na nižšie, než naopak. U toho, čo je ochotný prijať nižší úrad, sa skôr dajú očakávať čisté úmysly a oddanosť vlasti. Naopak ten, kto sa vyšvihol nečakane a nemá okolo seba dosť múdrych, skúsených a vážených poradcov, pred ktorými by sa musel hanbiť za chyby a poklesky, taký budí len nedôveru a obavy.
Dodatok Mariána Moravčíka
Posledná veta Machiavelliho je dôvodom, prečo si u nás mimovládky a médiá vypracovali špeciálnu taktiku, ako ľuďom predať „mačku vo vreci“. Stačí im na to, aby protikandidátom bol „arcilotor“ (Kiska vs. Fico alebo Šimečka vs. Fico). Snaha mimovládok a médií riadiť štát cez svoje bábky je úplne očividná. Práve preto potrebujú, aby na rozhodujúcich funkciách sedeli ľudia, ktorí na to odborne ani osobnostne nemajú.
Pridaj komentár